Pozrite si našu pravidelnú reláciu .s menšinami o menšinách. Pozvanie do diskusie o židovskej menšine prijali Peter Salner a Andrej Werner.

Rozmýšľam, snažím sa pospomínať si, preciťovať, čo všetko som mala možnosť zažiť v Martinovej blízkosti. Veľmi intenzívne sme sa stretávali a spolupracovali najmä v období, keď bola mojím prvým naozajstným, v podstate aj jediným pracoviskom a zároveň druhým domovom Nadácia Milana Šimečku.

Verejnosť proti násiliu bola kľúčovou politickou silou Novembra 89 na Slovensku. Martin Bútora bol jedným z kľúčových ľudí Verejnosti proti násiliu. Mnohí z členov VPN sa neskôr ideám Novembra spreneverili, často brutálnym spôsom. Martin Bútora nikdy. V týchto dňoch sa dožíva osemdesiatich rokov.

Mnohým slovenským dejateľom 19. a prvej polovice 20. storočia neboli cudzie protižidovské postoje. No popri tom sa našli aj pozoruhodné príklady spolupráce a vzájomných sympatií, keď sa Židia zastali Slovákov a Slováci zase Židov.

Čo tvorí identitu hlavného mesta? Budovy a verejný priestor alebo skôr pulzujúci život? Do tejto nekonečnej debaty nedávno razantne vstúpili Martin M. Šimečka a Michal Hvorecký, neskôr aj iní intelektuáli a množstvo ich čitateľov. Prináša to niekoľko dobrých aj zlých správ.

Kde sa odohrávajú príbehy zásadných diel slovenskej literatúry? Kde vysedávali naši umelci a politici? Kde sa udiali mnohé významné spoločenské udalosti? Áno, epicentrom našich dejín sú krčmy, kaviarne a hostince.

Keď Francúz Niepce pred viac ako pol druha storočím urobil fotografiu považovanú za prvú v dejinách – pohľad z okna –, nové médium pohoršilo najmä maliarov. Odrazu mali príliš zdatného a rýchleho konkurenta.

Hovorí, že celoživotne si pripadá ako niekto medzi. Vďaka presahom v tvorbe ho medzi seba celkom neprijali fotografi ani výtvarníci. Jeho však netrápi médium ani zaradenie, ale plynutie času.

Stovky, tisícky ľudí ráno čo ráno, deň čo deň zatvárajú dvere svojich sladkých domovov. Namiesto toho, aby ešte pozhoveli vo vlastnej kuchyni a vychutnali si „turka“ za pár centov, mieria k cudzím, aby pozhoveli s mokom za pár eur. Čo je na kaviarňach také príťažlivé? Ako hovoril jeden zo známych kaviarenských povaľačov Denis Diderot: „Čo na tom záleží? Veď nepíšeme majstrovské dielo, iba sa zhovárame.“

Fotograf a