Lojalita je vernosť, spoľahlivosť, čestnosť, oddanosť niekomu alebo niečomu. Bez lojality niet dôvery, bez dôvery niet stabilnej vlády.

Hovorme o kľúčových oblastiach, na ktorých sa zhodli všetci, ktorým na Slovensku záleží. O spravodlivosti, vzdelanosti, zdravotníctve, našej medzinárodnej ukotvenosti. No v prvom rade o spôsoboch.

Parlamentné voľby 29. februára 2020 znamenajú na slovenskej politickej scéne zemetrasenie – pamätný výprask končiacej vládnej koalície a obrovský mandát na zmeny, aký nemala po roku 1989 nijaká vláda.

Časové okno posledných tridsiatich rokov bolo šťastné, pre Slovensko výnimočné obdobie – a november 1989 bol jeho hviezdnym časom. Dnes sa však uzatvára.

Mesiac pred voľbami nebolo jasné, kto bude ich víťazom. V deň volieb nebolo jasné, čo bude programom novej vlády. Dnes je jasné, že je to korona.

Opozičná hra na vytváranie veľkej predvolebnej koalície sa skončila. A je to tak dobre, pretože bola čistou frustráciou pre voličov a vytvárala vo veľkej miere blbú náladu.

Je to asi najčastejšia veta dnešného Slovenska. „Keby sme vedeli, čo vieme dnes, nešli by sme do koalície s Ficom,“ hovorí Béla Bugár a človek nevie, či sa má smiať alebo plakať.

Výmena Pellegriniho za Fica je pragmatický krok. Alebo špinavý kompromis – ako chceme. Ale ani usmievavý Pellegrini sa už z Ficovho Matajovho lôžka nedostane. Začnime však od jednoduchej aritmetiky.

Vynútený odchod Fica, Kaliňáka a Gašpara bol prvým krokom, uvoľňujúcim ruky polícii, vyšetrovateľom, prokurátorom a súdom. Prinajmenšom tým slušným, čo chcú poctivo pracovať.

V dúbravskom parku, kde chodieval Dežo Ursiny so psom Havranom, sa odohral druhý ročník rockového koncertu pri jeho pamätníku v podobe knihy zo železných a oceľových plátov od Miry Podmanickej.