Jedna rýchla poznámka: všimli ste si, že za uplynulé dva roky Rusko stratilo 2 kľúčových spojencov a ani jedného nebolo schopné a ochotné brániť?

Naši podtatranskí hochštapleri sa môžu vysmievať lídrom ako Macron, Merz alebo Starmer, ale títo ľudia stále sedia na šestine svetového hospodárstva (cca 16 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠​ 17 %), nad dvomi jadrovými arzenálmi, špičkovými univerzitami, o akých u nás môžeme len snívať, a zároveň držia 2 z 5 stoličiek stálych členov Bezpečnostnej rady OSN.

Odborníci na energetickú bezpečnosť, medzinárodné vzťahy alebo obranu už dlhé roky čoraz hlasnejšie hovoria, že jednostranná energetická závislosť Slovenska od Ruska patrí k najväčším hrozbám pre suverenitu, bezpečnosť a ekonomickú budúcnosť Slovenska.

Alebo sa dá opýtať aj opačne: Čo znamená víťazstvo pre Rusko a porážka pre Ukrajinu? A čo pre Európu, čo pre USA?

Striktne zo strategického pohľadu Rusko za trochu viac ako rok stratilo drvivú väčšinu svojich spojencov vo svete.

Ak by EU a NATO zmizli, zmiznú všetky civilizačné, politické a strategické kotvy, ktoré nám garantujú stabilitu, rozvoj a bezpečnosť

Slovensko je tradične emigrantskou krajinou – odchádza rádovo viac ľudí, ako prichádza. Bolo to tak pred storočím a je to tak aj dnes. Nie je tu priestor na sociologické analýzy prečo – rád by som sa však pozrel na to, kam ľudia odchádzajú. Dáva nám to totiž veľmi zaujímavý a dôležitý obraz toho, aké regióny sú slovenskými emigrantmi preferované.

Pri prebiehajúcich „mierových rokovaniach“ má Západ, teda Európa (ale aj USA), vrátane Slovenska, a aj Ukrajina, nasledujúce dva vitálne strategické záujmy.

Prístup USA je v najnovšej bezpečnostnej stratégii ideologický. Európa už nie je podľa amerických stratégov prioritou ich zahraničnej politiky. Prečo to musíme to brať vážne.

Bola cesta maďarského premiéra do Ameriky, za Donaldom Trumpom, spektakulárnym diplomatickým úspechom alebo veľkou šou, ktorá v konečnom dôsledku nepriniesla nič?