Večná škoda, že Gabriel García Márquez nenavštívil našu malebnú Trnávku. Možno by dnes bola literárna veda obohatená o pojem mágiko realismo con estilo Trnávka.

Posledné oslavy 80. výročia oslobodenia Bratislavy doslova vyrážajú poistky. Bratské cucfleky si na Slavíne robili fašisti s komunistami a kolorit družby dotváral ruský veľvyslanec.

Pred pár rokmi jedna dnes už nežijúca pamiatkarka artikulovala veľmi pochmúrnu prognózu ochrany pamiatok na Slovensku. Vyslovila vtedy šokujúci názor, že do pár rokov funkčná podoba ochrany pamiatkového fondu fakticky zanikne a zostane len jej karikatúra.

Zavolal som Rastislavovi Šenkirikovi, ktorý v kultúre pracoval celý život, aby nám pripomenul, ako postupoval Mečiar pri krádeži kultúry, a porovnal toto obdobie so súčasnosťou. Nevedel som, či to bude rozhovor alebo či citáty použijem v článku. Napokon som zaznamenal súvislý monológ, ktorý stačilo dať prepísať umelej inteligencii a trochu zeditovať. (Marian Jaslovský)

Dlho som nevedel pomenovať príčinu mojej vnútornej skepsy a nepokoja pri pohľade na vývoj správy vecí verejných v našej krajine. Tušil som, že zdrojom mojej traumy nebudú konkrétne kauzy, ani politické kotrmelce Slovenských ponovembrových reálií, ale čosi všeobecne platné.