Keď sme v roku 2013 boli európskym hlavným mestom, využili sme to, aby sme zviditeľnili po celej Európe najmä štyroch umelcov 20. storočia súvisiacich s Košicami, bez ktorých by naše mesto bolo menej pôvabné, menej zaujímavé a menej krásne.

Všade navôkol vládla totalita, no skupina mladých Košičanov okolo filozofa Marcela Strýka vytvorila svoju undergroundovú bunku. Chceli žiť slobodne na okraji spoločnosti, no neunikli záujmu komunistického režimu, ktorý ju nakoniec rozprášil a poštval proti sebe. O skupine disidentov nedávno vznikol film Komúna dokumentaristu Jakuba Julényho, ktorý mal premiéru na festivale Jeden svet.

Som skeptik a zrejme nie som sám. To, čo vidíme viac ako tri desaťročia od pádu komunizmu „tu a teraz“, ale aj tam, kde žiadny komunizmus nebol, je tristné.

Architekt Matúš Dulla pracuje v SAV-ke, prednáša v Bratislave a v Prahe vedie katedru dejín architektúry. Bratislavské krematórium považuje za architektonicky to najlepšie, čo sa kedy na Slovensku postavilo. Práve o ňom vydal v Slovarte nádhernú knihu Na konci cesty.

TREBA ČÍTAŤ A VIDIEŤ Sándora Máraia; TREBA OSLÁVIŤ 60. rokov krňačkových pretekov; TREBA SA PRIHLÁSIŤ na World Music Expo; TREBA SA ZAMASKOVAŤ a ísť do Benátok alebo do Nových Zámkov; TREBA SA POZERAŤ V TELKE Ako slečna Kubelik k šťastiu prišla;

Košice sú krásne a oplatilo by sa navštíviť ich, aj keby neboli tohto roku Európskym hlavným mestom kultúry. Je tu však aj expozícia, ktorú odporúčame navštíviť len v prípade, že máte radi skutočné bizarnosti, prípadne milujete filmy o zombíkoch.

To, aké surové a nemilosrdné sú k sebe ženy, vystihol už Sándor Márai vo svojich Denníkoch z roku 1943: „ Ženy si seba navzájom nevážia. V očiach ženy nemôže byť nejaká iná žena naozaj ,veľká´ alebo bezvýhradne ,krásna´ či bezo zvyšku ,dobrá´, nesebecká, domácky založená atď. Keď žena vstúpi niekam, kde sedí už nejaká iná žena, miestnosť sa naplní podozrievavosťou. Žena uverí vo veľkosť, bystrosť či ľudskosť inej ženy jedine vtedy, keď o tom má dôkaz. A to tiež len zdráhavo.

„Ve svém životě jsem se setkal s třemi skutečnými mocnostmi: s Rusy, Američany a se stářím,“ hovorí Sándor Márai vo svojich denníkoch. Nedávno som si pozrel Škrdlantov film I am like a tiger. Hrdina filmu je na konci svojej cesty. Na smrteľnej posteli žiada dcéru: „Rozprávaj o našom vzťahu.“

Porovnanie dnešnej situácie na Kryme s  inváziou vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968 je nepresné.

Nie som ktovieaký kaviarenský typ, no s veľkou chuťou som pripravil do najnovšieho vydania .týždňa tému o našich slávnych krčmách a kaviarňach, kde sa tvorili dejiny – či už tie skutočné, alebo fiktívne, literárne. Ako vždy, ostalo čosi nedopovedané.