Rozhorčenie je emócia, ktorá vám vydrží celý život a nikdy vás nesklame. Všetky ostatné emócie sú v porovnaní s ňou prchavé a nespoľahlivé.

Je pravda, že psychiatria ako veda pomáha človeku a spoločnosti? Zdá sa, že nie. Tá dnešná skôr odpovedá na dopyt podnikavcov, ktorí bohatnú na ľudskom nešťastí. Dôkazom sú americké psychiatrické publikácie.

Kníhkupectvá na letiskách zvyknú mať okrem brakovej literatúry v ponuke aj celkom excentrický výber kníh.

Tento rok si pripomíname tridsať rokov od smrti maďarsko-britského spisovateľa Arthura Koestlera, popri Orwellovi najdôležitejšieho kritika komunizmu na Západe.

Podľa prieskumu, ktorý uverejnil denník Figaro, iba sedemnásť percent Francúzov verí, že nasledujúci rok bude dobrý. Ale v skutočnosti on už vo Francúzsku dobrý je, dobre sa totiž začal.

Súcitiť s ľuďmi, ktorí majú v živote menej šťastia ako my je čestné a slušné. Človek, schopný poľutovať len sám seba, nie je rozhodne ani obdivuhodný, ani obdivovaný. No každú cnosť možno deformovať.

Ocitol som sa raz na ostrove Jersey, áno v tom daňovom raji v Lamanšskom prielive, nevediac, či tam budem dva mesiace alebo štvrť roku, alebo ako dlho.

Oháňanie sa novými právami na každom kroku nás vedie do sveta plného nezmyslov, priemeru a regulácií. Profesionálni reformátori pritom konajú neúprimne.

Američanov už prívrženci legalizácie takmer presvedčili, že ak k nej raz dôjde, odstráni sa väčšina zla, ktorým drogy postihujú spoločnosť. Neverte im.

Krátko po Vianociach 2012 som bol na výstave v Musée de la Poste v Paríži, ktorá sa nazývala Aude-là du Street Art (Za streetartom). Človek nemusel byť sociológ, aby si všimol rozdiely medzi tými, ktorí na nej boli, a ľuďmi, ktorí v tom istom období navštívili iné parížske výstavy, napríklad Canaletto et Guardi v Musée Jacquemart-André.