Pred pár dňami sme večer sedeli na brehu Dunaja na Tyršáku. V ruke vychladené víno a okolo približne tridsiatka tridsiatnikov. Samí úradníci a úradníčky. Išlo o stretnutie ľudí pracujúcich na ministerských inštitútoch. Na úvod je zrejme dobré vysvetliť, že tieto inštitúty sú analytické útvary ministerstiev, ktorých úlohou je oslobodiť sa od dennodennej agendy úradov, byť do značnej miery politicky nezávislé a pripravovať tak kvalitné analýzy, prognózy a stratégie na základe relevantných dát.

Tento týždeň Slovensko zasiahla spŕška dokumentov. Desiatky strán sa pasujú do roly tých, ktoré zmenia našu krajinu.

Pandemická kríza zreflektovala našu krajinu, povedala pred pár dňami v parlamente prezidentka. Táto reflexia sa však netýka len Slovenska, ale aj novej koalície. Každá kríza totiž preveruje charakter. Až do kosti.

Príbeh Kalvárie ukazuje, že ak sa chce, vieme im vrátiť zašlú slávu.

To sú správy, pri ktorých jasáme, zatiaľ čo iným steká po chrbte studený pot. To, za čím slovenské námestia roky volali, sa deje. Ľudia v uliciach vždy rešpektovali právny štát, a teraz vidíme, že spravodlivosť v ňom môže fungovať aj pre ľudí ako Gašpar či Bödör.

Tohoročný 17. november nastavil Slovensku kruté zrkadlo. Na pochopenie celého obrazu by som vyzdvihla tri veci, ktoré sa v utorok diali. Námestia zaplavila veľká skupina ľudí, ktorí neslušne a hlasno nesúhlasili s vládou. Fedora Gála a Petra Zajaca, teda symboly Novembra, títo protestujúci opľuli na ulici. Ale viacerí ľudia v mestách po Slovensku sa po dlhšom čase spojili, aby toto nebolo jediné, čo uvidia. Zachránilo to odkaz Nežnej?

Príbeh Kalvárie ukazuje, že ak sa chce, vieme im vrátiť zašlú slávu.

Dňa 13. marca som bola na pošte. Po prvých správach o pandémii bolo mesto takmer apokalyptické. Pri východe som sa zrazila s mladým chalanom. Úctivo sa mi ospravedlnil a utekal ďalej.

V posledných dňoch na nás Boris Kollár a jeho diplomová práca vyskakujú z každej strany. Logika v jeho argumentoch sa hľadá ťažko.

No zabudnuté rozsudky, staršie ako tie po rozdelení Československa, mi pripomenuli dve dievčatká na Rybnom námestí.