Čo sa zmenilo od Novembra 1989? Čo zostalo? V čo sme vtedy dúfali, a o čo nám ide dnes? Aké sú úspechy a neúspechy? Odpovedajú osobnosti a aktéri revolučných udalostí.

V týchto dňoch si pripomíname výročie Nežnej revolúcie. Na námestiach sme si vybojovali slobodu, časti ktorej sa dnes dobrovoľne vzdávame, pretože koketujeme s neslobodnými režimami. Za 35 rokov sme mnohé boje vyhrali a mnohé aj prehrali.

Už to bolo stokrát povedané, ale stále to platí: kým neexis­tuje vakcína, rúška sú ďaleko najefektívnejším a najlacnejším prostriedkom v boji proti koronavírusu. Podľa aktuálnych opatrení Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR platí: „Rúško sa musí nosiť aj v prostriedkoch hromadnej dopravy, teda v autobusoch MHD aj diaľkovej dopravy, vo vlakoch, a takisto na letiskách či vo vnútorných priestoroch autobusových a železničných staníc....“

„Ja ako volič som veľmi sklamaný. Most som volil a môj hlas skončil na tej nesprávnej strane a som presvedčený, že takýchto voličov sú desaťtisíce. Našou úlohou je, aby sme týmto voličom ponúkli alternatívu a nádej,“ hovorí v rozhovore ekonomický expert MKS Zsolt Gál.

Rozpočet Slovenskej republiky je na stole. Prijatý s rekordným deficitom, čiže s potenciálom ešte znásobiť problémy, ktoré prinesie ekonomický úpadok počas pandémie. Čo si o tom myslia zástupcovia mimoparlamentných strán? Čo by urobili inak, keby boli v pozícii legislatívcov?

Boj proti pandémii čoraz viac naráža na nedostatok oddelení, lôžok, ale najmä personálu v slovenskom zdravotníctve. Nie div, naše zdravotníctvo sa za posledných takmer 15 rokov nikam neposunulo, napriek často celkom priaznivým podmienkam. Víziu a komplexný reformný plán tu mal naposledy minister Rudolf Zajac. Odvtedy v zásade nič.

Dvanásť opatrení v oblasti školstva, ktoré predstavil minister Gröhling, vnímame celkovo pozitívne: sú to žiaduce zmeny, realistické, sčasti aj veľmi konkrétne a bez výnimky potrebné. Skrátka, vyzerá to na úprimnú snahu riešiť problémy školstva.

Predstavitelia štyroch mimoparlamentných strán sa vyjadrujú k aktuálnym reformám školstva. Všetci sa zhodujú, že predstavené reformy sú nedostatočné. Návrhy oslovených politikov sú podstatne ambicióznejšie. Medzi ich odporúčaniami môžeme nájsť široké spektrum tém - od dôrazu na reálnu prax, cez národnostné menšiny, až po umelú inteligenciu.

Štyria politici mimoparlamentných strán komentujú témy, ktoré v týchto dňoch považujú za dôležité. Erik Baláž píše o zelených investíciách, Miriam Lexmann apeluje na Európsku úniu, aby nenechala bez povšimnutia udalosti v Bielorusku. Irena Bihariová upozorňuje, že na reformy za peniaze z EÚ potrebujeme hlavne víziu a Zsolt Gál sa zameriava na zabudnutú reformu verejnej správy.

Štyria zástupcovia mimoparlamentných strán hodnotia uplynulý rok 2020, v ktorom okrem hrozby pandémie a nenaplnených predvolebných a povolebných očakávaní našli aj nádej. Veria v spravodlivejšie Slovensko, odhodlanie ľudí vstať z popola koronakrízy a dokonca aj lásku, ktorú prvá dáma kresťanských demokratov našla po dlhom čakaní.