Je viac ako zrejmé, že Ficov režim sa rúca. Nemáme krištáľovú guľu, aby sme vedeli, či a kedy budú predčasné voľby. Veľa sa hovorí o aktivite alebo neaktivite opozície. Ako sú PS, SaS a KDH pripravené na možný rýchly vývoj udalostí?

V roku 1989 sa začala u nás rodiť spoločnosť slobodných občanov, takpovediac ex nihilo. Dnes žije, musí však čeliť silám hroziacim stiahnuť ju späť do ničoty. Obstojíme? To je dnes zaťažkávacia skúška nielen pre Slovensko.

Sloboda a zastupiteľská demokracia dnes vykazujú známky akejsi rozochvenosti základov: u nás doma aj v ostatnom svete. Rozumieme týmto základom? Rozumieme príčinám súčasného stavu? A vieme, čo robiť, aby sme o slobodu neprišli?

Svet sa mení, prepisujú sa mentálne hranice aj hranice pojmov. Agresor z Kremľa skúša prepisovať hranice na mape. Hodnota slobody však zostáva, jej zachovanie je výzvou storočia.

Môžeme sa právom sťažovať na domáce pomery, no niečo znepokojivé sa deje aj s ostatným svetom. Aj v demokraciách zaznievajú z najvyšších pozícií prejavy militantnej iracionality. Vydržia to zastupiteľské inštitúcie? Vydržíme to my?

Týmto pojmom strašili konšpirátori už dávno a mal znamenať temnú svetovládu, iniciovanú Sorosom, jaštermi a ktoviekým. Lenže po amerických voľbách to vyzerá tak, že ten nový svetový poriadok sa naozaj chystá.

Donald Trump je pri moci iba chvíľu, ale vyzerá to tak, že poriadok sveta, založený na pravidlách, je vo vážnom ohrození. Čo bude tento zlom znamenať pre svet, Európu a nás? Jedno vieme istotne: prekrásny nový svet to nebude.

Populisti v politike potrebujú rozdelenú spoločnosť ako soľ. Ľahšie sa v nej zakorení strach i túžba po vodcovi-ochrancovi. Preto prehlbujú existujúce spory a priepasti, ale tvoria aj nové. Robert Fico je toho najnovším príkladom tak ako v USA Donald Trump.

Mladá generácia vo svete plnom kríz odmieta dospieť, hoci by už mala mať podiel na ich riešení. Tak znie častá výčitka, ale nie je to náhodou inak?

Jednou z pre Slovensko životne dôležitých otázok je jeho geopolitické ukotvenie. Sme súčasťou Západu s jeho slobodou alebo Východu, kde nad slobodou prevažujú záujmy hŕstky mocných? Prečo si stále musíme pokladať túto otázku?