Keď som sa začal aj mimoškolsky zaujímať o súčasnú slovenskú literatúru, našiel som v suchopáre socialistického realizmu pre seba dvoch „živých“ spisovateľov, Alfonza Bednára a Dominika Tatarku. Predstavovali v mojich očiach dva rozličné prozaické princípy, epický a lyrický, a ten druhý bol a dodnes je môjmu naturelu bližší.

Minulý týždeň bola udelená Cena Dominika Tatarku za rok 2011. Porota udelila cenu Monogramistovi T. D., výtvarníkovi Deziderovi Tóthovi za knihu Nie som autor, som metafora. Prinášame jeho „tatarkovskú reč“, ktorá odznela po prebratí ceny.

Kde sa odohrávajú príbehy zásadných diel slovenskej literatúry? Kde vysedávali naši umelci a politici? Kde sa udiali mnohé významné spoločenské udalosti? Áno, epicentrom našich dejín sú krčmy, kaviarne a hostince.

Žiarska chata (1 325 m n. m.) je pekným a ľahko dostupným cieľom turistov v Západných Tatrách. Viac ako turistickú chatu pripomína pohodlný horský hotel.

Oblúk slovenského myslenia od národotvorného po občianskotvorné je oblúkom od Ľudovíta Štúra po Dominika Tatarku. Píše Tibor Pichler.

Píšem, aby som sa zvečnil. Takto odpovedal Tatarka na otázku J. P. Sartra, prečo si zvolil spisovateľské remeslo. Podarilo sa. Tatarka sa zvečnil nielen ako spisovateľ, ale aj ako dôležitý spoločenský mysliteľ.

Vladimír Mišík: Stříhali dohola malého chlapečka (Supraphon, 1976)

Kto sú najväčší slovenskí intelektuáli 20. storočia? Kto sú ľudia, ktorí svojimi knihami najviac ovplyvnili slovenské myslenie alebo nám zanechali najpozoruhodnejšie dielo? Na nasledujúcich stranách prinášame profily piatich intelektuálov, ktorých osud aj dielo hovoria veľa o duši tejto krajiny.

Ako rozlúčku s Václavom Havlom uverejňujeme dva jeho staršie texty z roku 1983. Prvým je list z väzenia o zmysle a nezmysle aktivizmu a druhým jeho poklona autorite Dominika Tatarku.

Knihou Voľným okom III. uzavrel Juraj Mojžiš voľnú trilógiu o umeleckých výtvoroch, za ktorú v roku 2009 dostal aj Cenu Dominika Tatarku.