Vonku je krásnych mínus štrnásť. Vidím reklamu na Vinnetoua a myšlienky sa mi rozbehli k mojim súrodencom a k letu, keď som sa učila čítať. Bolo to medzi prvou a druhou triedou. Moje čítanie bolo veľmi slabé.

Moja mama mala narodeniny. Milujem rodinné oslavy, lebo sa vždy stane niečo, čo ostane v pamäti. 

Stojím na cintoríne, kde máme pochované spolusestry. Svieti tu 52 sviečok a jemne poletuje sneh. Takto sa vždy začína november. Dušičkovo a spomienkovo. 

Máme za sebou pekný štátny sviatok. Sedembolestnú. Asi ho väčšina obyvateľstva nechápe, ale to nevadí. Ide o sviatok patrónky Slovenska. 

Je jednou z najobdarenejších rehoľných sestier na Slovensku, no posledný rok trávila v zabudnutom kláštore vo Vrícku. Búrila sa, no dnes vraví, že preloženie jej pomohlo.

Šéfredaktor .týždňa hovorí o pozitívnych udalostiach uplynulých dní a predstavuje témy vianočného dvojčísla.

Ach, Jeruzalem! Prvýkrát som bola v Izraeli. Videla som, čo som videla, počula som, čo som počula.

V šatke či kočíku, v parlamente aj inde. Patria deti na rodičovské pracoviská? Čo hovoria bývalé deti, ktoré si to s rodičmi v práci vyskúšali?

Začali sa voľné dni – a začali sa sypať overené správy o pravde a nepravde, ktorá je verejná alebo zatajovaná. Prosto, začalo sa okolo nás všetko sypať.