Chceme „vyhrať“ alebo len „ukončiť vojnu“? Tieto dva pojmy sa totiž miešajú v súvislosti s vojnou na Ukrajine, a nielen s ňou. To ešte nie je kritika. Viacznačné vyjadrovanie je v diplomacii prípustné, niekedy priamo potrebné. Čo však musí byť jasné nám, je naša predstava o tom, čo chceme dosiahnuť.

Každá spoločnosť existuje vďaka dodržiavaniu istých pravidiel a návykov správania. Naša etika sa nám však môže stať pascou. Morálne myslenie a cítenie sa dá prekrútiť, falšovať, zneužiť na zlé účely.

Tušenie, že v každom z nás je kus lotra, ba že človek ako taký trpí fatálnym sklonom k zlu, je veľmi stará téma. Nie je však žiadna náhoda, ak sa dnes znova vynára v nových podobách, v aktuálnych súvislostiach a s novou intenzitou.

Tá vojenská prehliadka v Pekingu vypovedá viac než celé stránky slovných deklarácií a diplomatických floskúl. Tí muži na tribúne, Si Ťin-pching, Putin aj Kim Čong-un, spolu s mnohými ďalšími vrátane Róberta Fica niečo reprezentujú. Čo to je? Odkiaľ sa to vzalo? Najskôr skúsme malú anamnézu.

Je horšia tyrania alebo chaos a bezvládie? Komu vyhovujú spoločenské krízy? Ako rýchlo upadajú svetové veľmoci? Prečo bývajú rozhodnutia veľkých štátnikov tragické? O dnešných globálnych trendoch, o lekciách nedávnych aj dávnych udalostí, a prečo dejiny nekončia – aj o tom hovoríme v ďalšom pokračovaní Konfrontácií.

Robert Fico oslávil SNP s vibrujúcou energiou, strhujúcou charizmou a štátnicky jasným pohľadom na vec, aby následne odcestoval do Číny oslavovať víťazstvo v druhej svetovej vojne v spoločnosti svetových celebrít, ktorých srdcia bijú za mier. Začína školský rok a je to jasné ako facka: máme sa čo učiť!

Ako spolu súvisia predstavy svetoobčianstva, svetovlády a dnešná chaotická svetová situácia? Nie, nejde o žiadny „akademický“ problém či intelektuálnu zábavku. Práve naša súčasnosť nás stavia pred túto súvislosť s novou naliehavosťou. Od jej správneho pochopenia závisí naozaj veľa.

Slobodná spoločnosť je viac než len množstvo jednotlivcov spravovaných štátom. Je to aj organicky rozrastené tkanivo komunikácie na najrôznejších úrovniach, samosprávnych štruktúr, mimovládnych organizácií, vzťahov dobrovoľnosti a svojpomoci. Skrátka: sebavedomá a spontánne fungujúca občianska spoločnosť.

Spravodlivosť môžeme chápať aj ako správnu mieru. V niečom teda evokuje mier; kým vojna je synonymom uplatnenia donucujúcej sily. To prvé sa zvykne chápať ako atribút moci, ktorá ctí zákony a práva. To druhé býva atribútom tyranie.

Ako vyplýva z našich predchádzajúcich úvah, keď hovoríme o samovláde alebo „tyranii,“ nemusíme ihneď myslieť na totalitné režimy, masový teror a genocídu. Samovlády majú mnoho podôb s rozličnou mierou násilia či svojvôle. A predsa majú ich najmiernejšie aj najhoršie podoby čosi spoločné.