„Čo je to za festival, ktorý sa začína už v stredu,“ pýtala sa z pódia Lily Allen. „Vy nemusíte ísť zajtra ráno do práce?“ Veru nie. Sziget nie je eventom, ktorý človek stíha vo voľnom čase, ani sériou koncertov, ktorými si rozširuje hudobný obzor. Sziget je pohyblivým sviatkom, výročným žúrom, dovolenkovou destináciou. Aj tento rok to tak bolo.

Je hlboké leto, politici sú na prázdninách a hoci sa pravidelné reči o horúcej jeseni ešte nezačali, najbližšie mesiace veľa napovedia o tom, ako bude vyzerať Slovensko vo volebnom roku 2010.

Trikrát z Európy: o summite G8 a jeho veľkolepých plánoch, o tom, čo spája socialistu so šľachticom a ešte o jednom nepríjemnom europoslancovi.

Maďari čoraz viac desia Európu. Pätnásť percent a zisk troch mandátov v eurovoľbách pre krajnú pravicu však očakával málokto. Hnutie za lepšie Maďarsko (Jobbik) má pritom jednoduchý recept na úspech. Do úmoru hovorí o „cigánskej kriminalite“, najnovšie chce revíziu Benešovych dekrétov a Trianonu. Je dôvod sa báť?

„Máme sen – že Maďarsko patrí Maďarom. Naša vlasť nebude ďalšou Palestínou, nebudeme schudobnenou kolóniou, strácajúcou sa v beznádeji,“ píše Krisztina Morvai na internetovej stránke Jobbiku deň po voľbách do Európskeho parlamentu.

Ak existuje niečo s horšou prognózou ako hospodárska kríza, tak to sú slovensko-maďarské vzťahy. Kým na južnej strane Dunaja je rizikový faktor číslo jeden vzostup pouličného radikalizmu a násilia, na Slovensku sa vylieva z brehov extrém povýšený na vládnu a parlamentnú politiku.

S Ivanom Gašparovičom na prezidenstkom stolci strávime aj nasledujúcich päť rokov. Vďaka protimaďarskej munícií SNS ho zvolilo vyše 1 200 000 Slovákov. Smútiť však nemusí ani Iveta Radičová: jej boj s M. Dzurindom o líderstvo SDKÚ sa práve začína.

Všetky odlišnosti, ktoré sú medzi Českom a

Pozvanie pre Roberta Fica od Gordona Bajnaia znamená taký vývoj slovensko-maďarských vzťahov, ktorý by sa pred dvomi týždňami dal označiť za najmenej pravdepodobný. Vyhýbanie sa kontaktom na najvyššej úrovni bol predsa krok, ktorého sa Budapešť držala už od vyhlásenia nášho parlamentu o „večnosti“ Benešových dekrétov.