Ako dieťa som bol veľmi kľudný. Málo som hovoril, správal som sa „vyberane”. Sedel som pokojne, počúval dospelých, nevyrušoval. Preto ma naši často brali na rôzne návštevy. Hlavne popoludní, v čase olovrantu, v čase popoludňajšieho čaju.

Róbert Ondrejcsák je veľvyslancom Slovenskej republiky vo Veľkej Británii, odborníkom na zahraničnú politiku. Práve mu vyšla kniha Ako Putin stratil Ukrajinu a je to poučné čítanie, ktoré vyvracia mnohé mýty. Pre .týždeň hovoril o Rusku, o Ukrajine, ale aj o tom, čo svet povie na naše voľby.

Povolebné rokovania ešte chvíľu ponúkali nádej, že Peter Pellegrini možno vystúpi z Ficovho tieňa, ale bolo to skôr zbožné želanie demokratického voliča. Slovenskú vládu zloží Smer-SD, Hlas-SD a SNS. Je to také zlé, ako to vyzerá?

Výsledky slovenských parlamentných volieb majú svoje príčiny aj dôsledky. Aké svedectvo o krajine vydali? Máme šancu prekročiť historické obmedzenia? O čom bude vypovedať vláda, ktorá vznikne? Pod lampou bol sociológ Michal Vašečka.

Lekárske odbory upozorňujú na nečinnosť vlády.

Hrozbu fašizmu treba brať smrteľne vážne vždy. O to väčší problém je, keď s nimi hlasujú demokratické strany. Všetky červené čiary sa už prekročili a z hlasovania s fašistami sa pomaly stáva bežná rutina.

Tridsaťtri rokov od pádu odpornej komunistickej diktatúry by mohlo znamenať aj dospelosť slobodnej spoločnosti. Je to tak? Dospeli sme? Čo sa nám podarilo a kde sa stále potkýname?

Môcť milovať, môcť zakladať rodinu, môcť žiť bez pocitu vydedenosti zo spoločného sveta: to všetko by malo patriť k sebe. Alebo budeme stavať barikády?

Sklonená hlava môže byť signálom rezignácie, ale nemusí. Ak vám má kto pomôcť, tak ju zdvihnete. Alebo naberiete silu a pomôžete si sami.

Sovietsky zväz porazil Hitlera – s výdatnou hmotnou pomocou Západu. To je nezvratný fakt. Zároveň bol tento akt jediným pozitívnym činom Stalina a spol. K oslobodeným krajinám pristupovali ako k svojim vazalom a v totalite sme žili viac ako štyridsať rokov.