Rok 2014 bude patriť pravici: napravo od stredu sa totiž odohrá viacero dôležitých zápasov, ktoré rozhodnú o podobe pravice na najbližšie roky. Platí to od Paríža po Varšavu a od Washingtonu po Budapešť. A týka sa to aj Slovenska.

Briti sa s úvodom nového roka ocitli v somárskej lavici Európskej únie. Zovšadiaľ ich karhajú za xenofóbiu a rasizmus. Dokonca čelia obvineniu, že svojím strachom pred migrantmi podkopávajú podstatu spoločného európskeho domu.

Ukrajina prežíva najkrvavejšie dni svojej samostatnej existencie. A nikto nevie, kedy a ako sa to celé skončí. Podľa politických analytikov existuje možnosť, že tento štát sa môže rozpadnúť na kúsky.

Víťazstvo Andrzeja Dudu ukazuje, že Poľsko sa mení. Žiadnu konzervatívnu revolúciu a už vôbec nie orbanizáciu Poľska však čakať netreba. Zmeny budú vyzerať inak.

Tá otázka už neznie tak absurdne, však?

V diskusiách o eurovale sa minister financií Ivan Mikloš zvykol zaštiťovať príkladom Poľska a odhodlaním jeho staronového premiéra Donalda Tuska priviesť krajinu napriek kríze čo najrýchlejšie do eurozóny. Nebol to síce Miklošov najkľúčovejší argument, ale minister ho používal pomerne často.

Vládna Občianska platforma sa po prehratých prezidentských voľbách a štyri mesiace pred parlamentnými voľbami snaží ešte zachrániť, čo sa dá. Bude to však mať ťažké.

Európa má mŕtvoly na vlastnom prahu. Ešte neubehla prvá tretina roka, a pri pokuse prekonať Stredozemné more zahynulo odhadom 1 750 migrantov. Osemsto ľudí sa utopilo len pri stroskotaní jednej jedinej lode. Už dávno nastal koniec éry, keď sa o migrantoch dalo diskutovať. Treba niečo spraviť.

Budova gdanských lodeníc a nového múzea Solidarity je ohromujúca. Veľkosťou, farbou fasády, ale najmä historickou rolou. V auguste 1980 sa práve tu začal rúcať európsky komunizmus.

Poľský premiér Donald Tusk sa stane novým prezidentom Európskej únie. Pre mnohých je to triumf poľskej diplomacie a jeho osobne, čo to však bude znamenať pre jeho krajinu a stranu?