Každý to už videl, aspoň vo filme. Postarší pán dychčí, chytá sa za hrudník, v očiach vidno silnú bolesť, strach. Strach nie obyčajný, ale veľký – strach zo smrti, takzvaný horror mortis. Čo sa to vlastne deje?

V rozprávkach je všetko jasné. Každý vie, kto je dobrý a kto zlý. Realita je však odlišná. Dobrý cholesterol nie je asi až taký dobrý a ten zlý zas nie je zlý vždy.

Aké bolo vyrastať vo Svite, jedinom slovenskom meste bez kostola? Mám iba osamotenú liturgickú spomienku. Napriek snahe komunistov vybudovať ateistické mesto, keď raz ktosi zomrel, kňaz ho odprevádzal spred domu na cintorín oblečený vo svojom fialovom rúchu. Na čele sprievodu šiel miništrant s krížom.

Názov článku zrejme evokuje spomienku na veselé texty od Jula Satinského, ale tento text taký veselý nie je. Venujeme sa v ňom totiž smutnej téme – konkrétne tomu „šľaku“.

Návrh rozpočtu vlády Smeru plne potvrdzuje najhoršie obavy, ktoré vzbudil už prvý balík „ozdravných opatrení“. Teda, že celé „šetrenie“, ktoré je reálne a vstúpi do života, sa odohrá na príjmovej strane. A opatrenia na výdavkovej strane, ktoré mali podľa Kažimíra tvoriť tretinu „konsolidácie“, zostanú (pre upokojenie Bruselu) ako akási „pohotovostná záloha“ pekne na papieri.

Kúzlo bizarného v krištáľovej podobe: Posledný minister obrany na Slovensku, ktorý dokončil celé funkčné obdobie, sa volal Ján Sitek.

Je celkom možné, že pod valom Európy nájdu svoj hrob i iné garnitúry, ba dokonca i celé štáty. To, že pochoval vládu Ivety Radičovej, je však zlyhanie čisto vnútroslovenské a môže vyjsť krajinu drahšie než tie 3 miliardy eur, čo boli v hre.

Hlásim sa z metropoly globálneho tepla, New Yorku. Napriek tomu, že za oknom je už tretia snehová víchrica za posledné tri týždne, New Yorker tvrdí, že žijeme na pláži, ktorá je vysušená tropickým teplom, a zároveň pokrytá morom, ktoré zatopilo celé pobrežie.

Trma-vrma okolo zákona o maďarskom občianstve vládnu koalíciu do menšiny nepriviedla, ale otázku, či vydrží celé funkčné obdobie, posunula bližšie k negatívnej prognóze. Hlavným rizikom pritom ani nie sú početné konflikty a nedorozumenia, dokonca ani nie Matovič a jeho Obyčajní ľudia, ale vzájomná nedôvera a animozita lídrov, čo paralyzuje vytváranie politických dohôd. A to je problém, pretože na prekonávanie kríz, akou bola i tá posledná, nič iné nejestvuje.

Už takmer mesiac som na cestách, takže o New Yorku toho veľa neviem, akurát, že máme počasie oveľa lepšie než na Slovensku. Nič to, aj tak si chcem užiť Slovenska, kým som ešte občan. Neviem celkom presne, ako sa zákon bude vymáhať a ako to celé dopadne, keďže to nevedia ani tí, čo ho vymysleli a hlasovali zaň, ale keď sa stanem americkým občanom a prestanem byť slovenským, budem asi musieť požiadať o maďarské občianstvo, aby som mohol zostať Európanom.