Príbehy 20.storočia

.redakcia .video 27.01.2014

Anna Magdalena Schwarzová pochádza zo židovskej rodiny, ktorá konvertovala na katolícku vieru. Pred hrôzami nacistických koncentračných táborov ju to však neuchránilo. Její živá víra v Boha dráždila po válce komunistický režim a Anna Magdalena tak byla v roce 1953 odsouzena k jedenácti letům vězení za protistátní náboženskou činnost. Ďalší z Príbehov 20. storočia pripravených ľudmi z Post Bellum. Podporte ich prácu, staňte se členmi Klubu priateľov Príbehov 20. storočia. Bližšie informácie na www.postbellum.sk, www.memoryofnations.eu.

Príbehy 20.storočia

.redakcia .video 14.01.2014

Statočný letec, ktorý pomáhal bránit Polsko, niekoľko rokov strávil v sovietskom gulagu. Po prepustení slúžil v RAF a po vojne sa ho komunistický režim snažil zlikvidovať. Jeho príběh zdokumentovali kolegovia zo združenia Post Bellum. Vďaka členom Klubu priateľov Príbehov 20. storočia natáča spomienky pamätníkov. Pridajte sa tiež. /www.postbellum.sk, www.memoryofnations.eu /

Zachránili ho ruské ľudovky

.mikuláš Kroupa .lenka Kopřivová .časopis .história 01.03.2014

Ján Gronský mal sedemnásť rokov, keď ho v roku 1945 v senníku neďaleko Budapešti objavili vojaci Červenej armády. Pre odznak Hlinkovej mládeže, ktorý mal pripnutý, ho chceli popraviť, ale predtým mu ešte dovolili modlitbu. Gronský však namiesto nej začal spievať ruské vlastenecké piesne, a to mu zachránilo život.

Vážení čitatelia,

.štefan Hríb .časopis .editorial 04.01.2014

popri želaní dobrého roku 2014 sa na vás v prvom editoriali obraciam s niekoľkými novými informáciami a s jednou veľkou prosbou.

Oslavy

.štefan Hríb .časopis .editorial 22.11.2014

Byť na okrúhlych oslavách Novembra aj v Bratislave, aj v Prahe sa mi podarilo po prvý raz. A bolo to zaujímavé. Dve časti bývalého štátu sa už líšia, ale stále sa aj veľmi podobajú.

„Aj mojej detskej duši sa uľavilo, že bude po vojne“, hovorí pamätník Jozef Šnirc

.post Bellum .roland Valko .spoločnosť 02.08.2019

Jozef Šnirc sa narodil 27. 7. 1934 v Prievidzi. Rané detstvo prežil u svojej starkej v rodinnom dome, kde aj s rodičmi bývali. Prvú silnú spomienku má na prebiehajúcu mobilizáciu zo septembra 1938, keď sa Československo chcelo brániť proti agresivite nacistického Nemecka.

Eugen Gindl: Tam, kde som videl, že je ten režim nepriestrelný, snažil som sa nájsť iný spôsob sebavyjadrenia

.post Bellum .barbora Hrínová .spoločnosť 18.07.2019

Novinár, scenárista a dramatik, ktorý sa „podpísal" aj pod Bratislavu nahlas. Ako členovi koordinačného výboru VPN mu záležalo na tom, aby sa Nežná revolúcia dostala z námestí na obrazovky.

„Bála som sa, že ma niekto odvlečie do väzenia. Vo vedľajšej ulici stálo auto, odkiaľ nás pozorovali,“ hovorí Lujza Bakošová

.post Bellum .alena Sabuchová .spoločnosť 15.08.2019

Účastníčka Nežnej revolúcie Lujza Bakošová stála pri vzniku Nitrianskeho koordinačného výboru spolu s ochranármi a divadelníkmi. Neskôr sa stala šéfredaktorkou novín Nitrianska verejnosť, ktoré ľudí informovali o revolučnom dianí. Dnes pracuje pre Asociáciu Divadelná Nitra a knižné vydavateľstvá.

„Keď sme prišli na Libavú, mne až slzy vyhŕkli,“ spomína pamätník Karol Hetteš na ťažké časy v Pomocných technických práporoch

.roland Valko .post Bellum .spoločnosť 09.08.2019

Narodil sa 7. februára 1930 v dedinke Trstín v trnavskom okrese. Pochádza z roľníckej rodiny, z piatich súrodencov. Jeho otec Ondrej bol hospodárom a vášnivým chovateľom koní. Bojoval aj v prvej svetovej vojne v Dalmácii a Čiernej Hore.

Vladimír Oktavec: Sloboda je základ, na ktorom si ľudia sami musia budovať svoju budúcnosť

.post Bellum .spoločnosť 25.07.2019

Bývalý herec a umelecký šéf trnavského divadla patril medzi tých, ktorí rozšírili myšlienky Nežnej revolúcie do Trnavy. Odmoderoval prvý míting na dnešnom Trojičnom námestí, ktoré sa stalo trnavským symbolom revolučných dní.