Posledný júnový týždeň v Prahe dostal označenie „týždeň slobody“. Začiatkom týždňa sa v Černínskom paláci, sídle Ministerstva zahraničných vecí, konala konferencia, ktorá pripomenula 20. výročie konca Varšavskej zmluvy. Áno, tej Varšavskej zmluvy, ktorej tanky nám v auguste 1968 tak nežne poskytli „bratskú internacionálnu pomoc“. A potom u nás 23 rokov zostali...

Médiá smú všetko, ak nie sú Murdochove. Vo „verejnom záujme“ smú aj porušiť zákon, veď ide o „službu verejnosti“! A tak ľavicové médiá „odvážne“ uverejňovali štátne tajomstvá: od nemeckého Der Spiegel, ktorý proti prianiu vtedajšieho spolkového ministra obrany Franza-Josefa Straussa v roku 1962 zverejnil obranné plány NATO cez „Pentagón Papers“, ktoré počas vietnamskej vojny predal Daniel Ellsberg denníku New York Times až po WikiLeaks. Jednoducho, vyzradiť štátne tajomstvo, a porušiť tak zákon je in.

Čert nám ich bol dlžný! Eurofondy. Peniaze za nič a zadarmo. Korumpujú fakticky aj morálne. Deformujú „neziskový“, „neštátny“, „nevládny“ sektor. Ničia občiansku spoločnosť. Už sa teším na rok 2013 či 2014, odkedy Česká republika nedostane nič, už aby to bolo.

Keď som pred mesiacom písal stĺpček o situácii v Česku, dal som mu pracovný názov Nad Řípom sa blýska. To som ešte netušil, ako divo budú hromy biť. Búrku rozpútala aféra v najmenšej vládnej strane Veci verejné (VV).

...ma urobili nezaslúžene slávnym. Jeden moj známy, bývalý český politik, to predpovedal: „Svojimi demonštráciami proti tebe pritiahnu pozornosť k tvojim názorom a urobia ťa nezaslúžene slávnym.“ To sa aj stalo.

Známy, ktorý pracuje vo vplyvnej nemeckej politickej nadácii, mi nedávno povedal niečo, čo asi v Česku zažíva mnoho voličov pravice: „Ako som bol minulý rok na jar v eufórii, tak som teraz v zime v depresii.“

22 – 22 – 22 – 20. To boli tresty, ktoré dostali útočníci so zápalnými fľašami v českom Vítkove za vlaňajší útok na na rómsku rodinu, pri ktorom utrpelo ťažké zranenia malé dievča. Tresty boli vymerané v rokoch, štyria útočníci – napospol sympatizanti pravicových extrémistov – by z väzenia mali vyjsť až okolo roku 2030.

Česká strana sociálnodemokratická mala zjazd a zvolila si svojho predsedu. Kandidáti boli Bohuslav Sobotka a Michal Hašek. Sú rovnako mladí, vyzerajú rovnako, hovoria rovnako, obliekajú sa rovnako, majú rovnaké názory a postoje – čím sa teda od seba odlišovali?

Česko zachvátila vlna surrealizmu. Minister školstva Josef Dobeš chcel vymenovať za svojho prvého námestníka Ladislava Bátoru, ale viaceré noviny začali biť na poplach: Bátora je národný konzervatívec, euroskeptik, člen iniciatívy D.O.S.T., ktorá organizovala demonštrácie proti Lisabonskej zmluve, na podporu prezidenta Klausa, proti antidiskriminácii a proti povinnej sexuálnej výchove na školách. Bátora však taktiež v roku 2006 (neúspešne) kandidoval za Národnú stranu do Poslaneckej snemovne, a Národná strana je xenofóbna strana, ktorá navrhovala „definitívne riešenie cigánskej otázky“ v podobe vysťahovania Rómov do Indie.