Žijeme vo veľmi zvláštnych časoch, ktoré sú poznačené strachom, neistotou a uzatvorením domácností, miest i štátov. One Day Jazz Festival dlhodobo hovorí o prepájaní umelcov z rôznych kútov sveta, o spolupatričnosti a vzájomnej interakcii.

Alexandra Hovancová je mladou a cieľavedomou riaditeľkou trocha netradičného detského domova. Stará sa o deti, ktoré kvôli fyzickému a mentálnemu postihnutiu zostávajú v ústraní pomoci štátu a spoločenského prijatia, a vytvára pre ne prostredie rodiny. Sama hovorí, že si pre deti, ktoré to v živote „nemajú fér“, vyberá inú cestu než cestu dožitia. Prináša im do života zážitky, hoci – alebo práve preto, že každý deň môže byť posledným.

Ústredný krízový štáb ešte nerozhodol, kedy by sa mohol ukončiť núdzový stav. V stredu laboratóriá otestovali 2135 vzoriek, odhalili jeden prípad.

Očakávaný štvrtý štúdiový album spravil poriadny rozruch a získal patričný ohlas. Potom malo dôjsť ku koncertnej podobe, ale k tomu už neprišlo. Namiesto toho samota, sociálny dištanc a prehodnotenie hodnôt a priorít. Katarzia prežíva svoj celibát duše.

Džez otužuje a ovplyvňuje myslenie človeka, tvrdia slovenskí hudobníci Ľuboš Šrámek a Nikolaj Nikitin.

Jedinou istotou v živote je zmena. No nik dnes nevie povedať, či tá najbližšia bude pozitívna alebo negatívna. To, čo môžeme urobiť, je usilovať sa na zmenu pripraviť. Zdravým životným štýlom môžeme pripraviť svoje telo. Zodpovedným hospodárením sa zas pripraviť na horšie ekonomické časy.

Je málo autoriek v slovenskej literatúre, ktoré by vážili každé slovo, akoby bolo diamantom. Každé písmeno, každá bodka či čiarka, majú v jej textoch trvalo platné miesto. Kde iný autor potrebuje tristo strán, ona si vystačí s jediným odsekom. Alta Vášová. Rozprávali sme sa s ňou o plynutí času, ale aj jej ostatnej knihe Odlety.

Ministerstvo zdravotníctva Nového Zélandu v pondelok oznámilo, že krajina nemá žiadny aktívny prípad ochorenia COVID-19.

Tak teda takto! Naozaj uznávam, s akou vehemenciou dokáže pán Pellegrini skoro každý deň kritizovať súčasnú vládu za to, že robí to isté, čo celé roky robil vo svojej rodnej strane Smer on.

Túžili po skúsenosti dobrovoľníctva v zahraničí a vybrali si Afriku. Prostredníctvom Slovenskej katolíckej charity vycestovali do Ugandy, kde pár mesiacov pôsobili v Centre Nepoškvrneného Srdca Panny Márie pre najchudobnejšie deti z okolia, siroty, polosiroty a deti s HIV.