„My chytili sme sa do služby ducha a preto prejsť musíme cestu života tŕnistú“ – napísal človek, ktorý je pre väčšinu Slovákov najväčšou historickou osobnosťou slovenských dejín.

Pred 36 rokmi sme striasli jarmo komunistickej totality. Slovensko, Česko, Maďarsko a Poľsko zažili hviezdny moment, dnes však znovu zápasia so silami neslobody. Čo z hodnôt Novembra ’89 sme si osvojili a v čom stále zlyhávame?

Vládne nám proruská vláda, štátnym železniciam chýba bezpečnosť, polícia rieši nápisy na chodníku, peniaze z civilizovanejšieho sveta u nás padajú do čiernej diery. Čo sme?

Pred 10 rokmi zomrel Juraj Kušnierik. Kolega, kamarát, prajný podporovateľ dobrých vecí v nie vždy prajnom priestore Slovenska, strednej Európy a vlastne aj sveta. Tie roky nás od straty nevzdialili, skôr ju zvýraznili. Ale zvýraznili aj Jurajovu trvajúcu prítomnosť.

Jedna zo študentiek, ktorá besedu opustila skôr, pre médiá povedala, že stretnutie nebolo príjemné a nemali priestor s premiérom diskutovať na takej úrovni, ako si predstavovali.

Podľa svojich slov sa mu ako diplomatovi neraz stalo, že komunikoval s ľuďmi, ktorí boli v danom čase plne akceptovaní, avšak neskôr sa dostali pred súd napríklad za vojnové zločiny.

Apeluje na to v súvislosti s Lajčákovou komunikáciou s americkým finančníkom Jeffreym Epsteinom.

No predsa ideály Novembra 1989! Čo zostalo z Havlovho „Pravda a láska zvíťazí nad lžou a nenávisťou“? No predsa ideál! Ideál za horizontom „tu a teraz“, ale aj „vtedy a tam“ alebo „niekedy a niekde“. Zdá sa vám to málo? Mne nie.

Vznik pamätníka inicioval Ján Budaj a jeho realizáciu spolufinancovala Slovenská sporiteľňa.

S Róbertom Ondrejcsákom sme sa stretli, keď bol krátko na Slovensku. Inak trávi väčšinu času v britskej, respektíve európskej realite. O to inšpiratívnejšie odpovedal na otázky o hrozbách, ktorým čelí Slovensko, a o to zaujímavejšie sú jeho námety na riešenia.