„Ak sa človek pre niečo rozhodne a je odhodlaný robiť dobro, tak si spôsob vždy nájde.“  Alebo: „Iba zapamätanie si historických udalostí nestačí. Mali by sme sa väčšmi sústrediť na pozitívne stránky histórie a učiť sa z nej láskavosti, láske, poctivosti, mravnosti a vzájomnej pomoci a súcitu.“ Pomerne ľahko sa to vysloví, veľmi ťažko je krásnym slovám dostáť. Sir Nicholas Winton ich povedal aj naplnil.

Spojené štáty podľa neho čelia obrovským rozpočtovým výzvam, oceňuje však Obamov pragmatický posun do politického stredu. Slovákom odkazuje, že bez vlády zákona ľudia nebudú štátu dôverovať. Americký právnik a aktivista James P. Kelly.   

Rozhovor s riaditeľom Arménskeho centra národných a strategických štúdií Manvelom Sarkisianom o odstrašujúcej hrozbe nového konfliktu.

Ešte pred pár dňami patril medzi najmocnejších mužov sveta a jeho politická cestička mohla viesť až do Elyzejského paláca, kde by nahradil Nicolasa Sarkozyho. Ale stalo sa niečo neuveriteľné: dnes sedí vo väzení v USA a nielen Francúzi sú ohromení.

Rozhodnutie popraviť Usámu bin Ládina 40 míľ od Islamabádu, bez predchádzajúceho schválenia vládou v Pakistane, bolo od Baracka Obama odvážne.

Rozhodnutie vymenovať generála Davida Petraeusa za šéfa CIA nie je dobrou správou ani pre armádu, ani Obamovu administratívu.

Na celej americkej diskusii o Líbyi cítiť tieň Iraku. Z jednej aj druhej strany. Demokrati zdôrazňujú hlavný rozdiel oproti „Bushovej vojne“, ktorým je súhlas Bezpečnostnej rady OSN podporený Parížom, Londýnom a Arabskou ligou, republikáni zase istý príklon – ako to nazval neokonzervatívec Charles Krauthammer z Washington Post – k Bushovej „agende slobody“. Jedni aj druhí však majú svoje výhrady.

Znie to ako fikcia z filmu, no bol to prejav (ne)skutočnej odvahy a statočnosti. Dňa 25. augusta 1968 sa na moskovskom Červenom námestí zišlo osem sovietskych občanov, aby vyjadrili nesúhlas s vojenskou inváziou do Československa.

Bývalý americký veľvyslanec v Prahe William Cabaniss obvinil vysokopostaveného českého úradníka zo žiadosti o úplatok. K prípadu malo dôjsť pred dvoma rokmi v hoteli vo Washingtone, a úradník – námestník ministra obrany – mal bývalému veľvyslancovi, v tom čase už iba šéfovi dozornej rady firmy Tatra, vlastnenej Američanmi, povedať, že ak chce firma vyriešiť problém s dodávkami pre armádu, má dať peniaze.

Bol som smutný, no vlastne len trochu, hoci päťtisíc eur, to človeka zamrzí. Lenže na cenu Európskeho parlamentu za žurnalisticku som s českou nomináciou nemal šancu.