Americkí prezidenti pravidelne – a naivne – vstupujú do rieky s názvom izraelsko-palestínsky mierový proces. Posledných takmer štyridsať rokov si každý z nich myslí, že to vyrieši. Zaiste, posuny nastali.

„Kde pracujete?“, pýtal sa muž, ktorý mi požičiaval auto. „Radio Free Europe“, odpovedám. „Naozaj? Znie to ako z Jamesa Bonda.“

V čom by mohli byť médiá na konci tohto roka iné ako dnes? Mali by viac pracovať s cudzím obsahom namiesto vlastného a prijímať radšej absolventov maftyzu ako filozofickej fakulty.

Suraja, matka piatich detí, nie je obyčajnou afganskou ženou. Na stene svojej kancelárie s pýchou vystavuje fotografie, na ktorých pózuje vedľa Condoleezy Riceovej, Hillary Clintonovej či afganského prezidenta Hamida Karzaja.

Slovensko sa v roku 2010 po prvý raz zaradilo do medzinárodného prieskumu o transparentnosti rozpočtovania. Výsledky nie sú lichotivé: napriek rozsiahlym reformám máme v tejto oblasti stále nedostatky.

Porazil Sovietsky zväz bez vojny. Ozdravil americkú ekonomiku a svojej krajine vrátil stratenú sebaúctu. Mnohé z toho, čo charakterizuje našu súčasnosť, je priamym dôsledkom rozhodnutí, ktoré sa udiali počas jeho vlády. Pred sto rokmi sa narodil Ronald Reagan.

Písal sa október 1991. Václav Havel sa po druhý raz vo svojej prezidentskej kariére vybral na pracovnú cestu do USA. Neostal iba vo Washingtone, presunul sa aj ďalej na Západ do Los Angeles. Jedným z bodov kalifornského programu bola aj krátka návšteva Ronalda Reagana v jeho kancelárii na 34. poschodí Fow Buildingu.

Reaganov pohľad na studenú vojnu bol sformovaný už minimálne v roku 1979. „My vyhráme. Oni prehrajú,“ povedal, keď ešte nebol prezidentom. Je to zjednodušené, ale dosť výstižné zhrnutie toho, čo dnes poznáme pod názvom Reaganova doktrína.