Predstavte si, že v kníhkupectve objavíte knihu s názvom Učiteľ múdrosti. Text na zadnej strane prebalu zhrnie obsah knihy v dvoch vetách. Cituje pri tom autora: Hľadal som múdrosť no zostala mi vzdialená. Iba k tomuto som dospel: Porovnával som jedno s druhým, túžil som nájsť zámer v usporiadaní vecí, no nenašiel som ho. Kohelet, ako autor, sa trochu vymyká zo zvyklostí našej doby. Otvorene priznáva, že zámer knihy sa mu nevydaril. Knihu nepíše ako projekt, ktorý má vydavateľa presvedčiť.

Na Slovensku sme sa stali svedkami nevídaného úkazu. Došlo na slová Lasicu a Satinského. Budúcnosť možno postaviť iba na dobrom kovbojskom kolektíve, kde všetci strieľajú na jedného a jeden strieľa na všetkých. Veď iba v dobrej prestrelke sa ukáže, kto má kam namierené.

Pápež František pred časom šokoval svet svojou kázňou.

Pápež František vyhlásil 2. marec na deň modlitieb a pôstu za mier na Ukrajine. Popolcova streda je v starobylej kresťanskej tradícií začiatkom štyridsať dňového pôstu na konci ktorého budeme sláviť podstatu kresťanskej viery - vzkriesenie. Súčasťou pôstneho obdobia je väčšie sústredenie sa na svoju pominuteľnosť. S kazateľom a biskupom budeme uvažovať o tom, ako duchovne čeliť vojnovej hrozbe, nenávisti, nestratiť nádej a či sa dá aj v takejto ťažkej dobe milovať nepriateľov, ako nás učí Kristus.

Žiadny človek nie je ostrov, uzavretý do seba, každý je súčasťou kontinentu, patrí k pevnine. Napísal John Donne.

Takto srdečne a nevtieravo oslovil Andrej Danko ministra zahraničných vecí krajiny, ktorá o 14 dní neskôr napadla Ukrajinu a svet posunula na okraj svetovej vojny.

Meditácia nad Piesňou piesní 1. Podľa Patriarchu Kirilla Rusko na Ukrajine bráni kresťanské hodnoty proti skazenému Západu, ktorý presadzuje práva homosexuálov. Obludné zneužitie náboženstva iste šokovalo i tých konzervatívcov, ktorí tradičné hodnoty zvyknú stavať do konfliktu so slobodou a občianskymi právami.

„To, co jednou skutečne otřáslo mou vírou, se týkalo mého kultúrního šoku z církve v mé vlasti. Často místo dopředu se začala pohybovat směrem zpátky, istiktívne a bojácne se vztahovala k podobám minulosti, která pominula.“​ – Tomáš Halík

S hlbokou vďakou, i s istým smútkom myslím na anjelov našich nemocníc. Naša neochota správať sa solidárne ich vohnala do hraničných situácií. Sú prítomní priamo v epicentre tragédie, ktorú niektorí podlí politici zo sebeckých záujmov bohorovne popierajú. Prítomní, aby liečili, prítomní, aby dennodenne v tichom zúfalstve odprevádzali mŕtvych. Pomôžme im, prekonajme znechutenie, hovorme bez hnevu a otvorene, s každým, s kým sa hovoriť dá. Prosme tých čo nechcenú skutočnosť popierajú, aby opustili svoj vzdor. Ak nie pre iné, aspoň pre solidaritu s tými, čo v nemocniciach zvádzajú boj s našou ľahostajnosťou. Rozdelení prehrávame. Snažme sa to osudné rozdelenie prekonať, otvorme sa i tým, ktorým sa nám otvárať nechce. Taká je výzva prvej sviece otvorenosti, v čase toho zvláštneho adventu.

Aj Jarka, hoci je drobnej postavy, musela skloniť hlavu. Nízkou kamennou bránou sme vstúpili do veže kostola v samotnom srdci Londýna. Po úzkych točitých schodoch sme stúpali do tmy adventu, na ktorý azda nikdy nezabudneme.