Správa o rozsudku za spálenie vlajky EÚ by mi unikla, nebyť „fejsbúkového“ statusu zástupcu Európskej komisie: „O hraniciach slobody prejavu: spálenie európskej vlajky je podľa súdu trestným činom.“

Zahraniční ekonómovia, ktorí prichádzali na Slovensko, sa tu dlhé roky cítili ako v malom libertariánskom raji. Verejnú diskusiu spoluurčovali mladí ľudia v médiách a think-tankoch, ktorí aj Miklošove reformy kritizovali sprava. Ale to všetko sa mení. Viacerí tridsiatnici sa dnes lúčia s ideami, ktoré boli pre nich kľúčom k výkladu sveta.

Už sme si zvykli, že náš parlament nie je autonómnym zdrojom zákonodarnej moci, ale skôr bábkou, ktorú vodí vláda. Tej pohodlne prechádza veľká väčšina jej návrhov, pretože ich spoľahlivo schvaľuje parlamentná väčšina. Ale existujú aj výnimky, a práve tie stoja za podrobnejšie preskúmanie.

Hosťami boli, Gabriel Beer, Ján Oravec, Peter Schutz.

Hosťami boli, Gabriel Beer, Ján Oravec, Peter Schutz.

Znakom našej doby je obľúbenosť dlhov. Po dlhoch siahame ako spotrebitelia, firmy môžu vďaka dlhu financovať aj investície, ktoré prevyšujú možnosti ich vlastných zdrojov. A štát?

Aký je rozdiel medzi začínajúcim podnikateľom a držiteľom preukazu zdravotne ťažko postihnutého? Veľký. Držiteľ ZŤP má menej nárokov na štátnu podporu.

Keď sa v zložení Európskej komisie objavil post silného podpredsedu pre lepšiu reguláciu, mnohým začali blikať varovné kontrolky. Hádam nebude komisia zastávať propodnikateľské a deregulačné postoje?

Je množstvo vecí, ktoré v živote berieme ako dané, pretože sme ich nikdy nepoznali inak. A predsa sa občas stane „zázrak“. Ako teraz so zápornými  úrokmi v bankách.

Do histórie vývoja slovenskej ekonomiky sa rok 2014 zapíše ako ospalý a neprelomový. Nezmenila sa v ňom totiž žiadna z jej základných charakteristík.