Pred viac ako štyrmi rokmi sa začala v eurozóne kríza, v ktorej sa stretli a vzájomne popreplietali banková kríza, dlhová kríza a kríza konkurencieschopnosti. Jej dramatickú fázu, plnú mimoriadnych bruselských nočných rokovaní, vystriedala fáza relatívneho pokoja. Na jej začiatku stála verbálna a neskôr aj reálna podpora eura zo strany Európskej centrálnej banky. Vlády sa pokúšajú skrotiť rozpočtové deficity, bezprostredný odchod Grécka z eurozóny už nie je na programe dňa, z finančných trhov zmizla nervozita. S predlžovaním obdobia pokoja sa zákonite začali množiť optimistické vyhlásenia o tom, že to najhoršie je za nami. A keď prišli správy o tom, že ekonomiky niektorých krajín opäť zaznamenali mierny rast, reči o konci krízy sa stali súčasťou oficiálnej propagandy.

Takmer geometrickým radom pribúda zákonov, ktoré podnikateľom ukladajú nové povinnosti, uvaľujú na nich poplatky, hrozia sankciami, niečo prikazujú a zakazujú.

Správa o rozsudku za spálenie vlajky EÚ by mi unikla, nebyť „fejsbúkového“ statusu zástupcu Európskej komisie: „O hraniciach slobody prejavu: spálenie európskej vlajky je podľa súdu trestným činom.“

Zahraniční ekonómovia, ktorí prichádzali na Slovensko, sa tu dlhé roky cítili ako v malom libertariánskom raji. Verejnú diskusiu spoluurčovali mladí ľudia v médiách a think-tankoch, ktorí aj Miklošove reformy kritizovali sprava. Ale to všetko sa mení. Viacerí tridsiatnici sa dnes lúčia s ideami, ktoré boli pre nich kľúčom k výkladu sveta.

Už sme si zvykli, že náš parlament nie je autonómnym zdrojom zákonodarnej moci, ale skôr bábkou, ktorú vodí vláda. Tej pohodlne prechádza veľká väčšina jej návrhov, pretože ich spoľahlivo schvaľuje parlamentná väčšina. Ale existujú aj výnimky, a práve tie stoja za podrobnejšie preskúmanie.

Hosťami boli, Gabriel Beer, Ján Oravec, Peter Schutz.

Hosťami boli, Gabriel Beer, Ján Oravec, Peter Schutz.

Znakom našej doby je obľúbenosť dlhov. Po dlhoch siahame ako spotrebitelia, firmy môžu vďaka dlhu financovať aj investície, ktoré prevyšujú možnosti ich vlastných zdrojov. A štát?

Aký je rozdiel medzi začínajúcim podnikateľom a držiteľom preukazu zdravotne ťažko postihnutého? Veľký. Držiteľ ZŤP má menej nárokov na štátnu podporu.