Vedela som, že po ňom pôjdu. Od prvého momentu, keď som s ním, José Danielom Ferrerom, telefonicky hovorila, bolo jasné, že tento muž je niečím mimoriadny. Krátko po tom sme sedeli u nás doma a môj prvý dojem sa iba potvrdil. Vonku padla noc, ale tento muž z Palmarito de Cauto nám hovoril o rokoch, čo strávil vo väzení od Čiernej jari v roku 2003 do polovice roku 2011.

Za múrmi Malecónu nie je príliš na čo pozerať, nie je tam toho totiž priveľa na videnie. Vidieť tam len modrú plochu, ktorá sa občas rozhnevá a vyprskne peniace vlny na ulicu, ktorá ju ohraničuje. Žiadne jachty. Nájdete tu len pár horko-ťažko poopravovaných lodičiek, ktoré získali špeciálne povolenie kapitána prístavu.

Nikto by nemal zomrieť predtým, než sa mu splnia sny o slobode. Smrť Oswalda Payá (1952 – 2012) znamená pre Kubu dramatickú stratu. Trpí tým už naša prítomnosť a pre budúcnosť to bude nenahraditeľná strata. Nebol to len príkladný muž, milujúci otec a horlivý katolík, ktorý prestal minulú nedeľu dýchať, ale rovnako aj nenahraditeľný občan našej krajiny.

Muž vstúpil do malého kníhkupectva El Cóndor oproti univerzite v Zürichu. „Hľadám knihy Corína Tellada,“ povedal potichu a ja som vyskočila spoza počítača, do ktorého som ťukala posledné tituly z Buenos Aires, Madridu alebo Mexika. V jeho hlase bolo ešte cítiť zvyšky havanského prízvuku, možno preto, že bol len krátko v kontakte so švajčiarsko-nemeckým dialektom, ktorý jeho slovám nakoniec dodá iné tempo. Bol zo štvrti La Víbora a okrem kníh zháňal aj španielske časopisy v štýle časopisu Hola.

Na trhu takmer nič nenájdete. Je skoré ráno a niekto práve na čiernej oznamovacej tabuli prepisuje ceny bravčového mäsa. Ceny sa menia iba v jednej číslici, rebierka či kuracie nohy dnes stoja trochu viac. To, čo je inde bežná vec, je u nás v skutočnosti trhová katastrofa. Kubánske hospodárstvo, náš vnútorný trh, je také krehké, že stačí maličké zvýšenie ceny za kilogram mäsa alebo masla a celý trh sa otrasie. Stačí o pár halierov zvýšiť cenu jedla a teplomer nám hneď nameria vyššiu hladinu strachu a rastie naše znepokojenie.

Do jednej školy v štvrti Cerro prišla návšteva z cudziny. Doniesli so sebou zošity a ceruzky. Dva dni pred ich príchodom presadila učiteľka najusilovnejšie deti do prvých lavíc a požiadala žiakov, aby doniesli z domu nejaké izbové rastliny. Na okrasu. Riaditeľka na rannom zhromaždení všetkým jasne vysvetlila, že kým bude vzácna návšteva na škole, nikto nebude pobehovať okolo hlavného vchodu a predávať sladkosti.

Pracuje v jednej z tých nových spoločností, čo sídlia v honosných vilách Miramaru a starajú sa o import zo zahraničia. Na to, aby získal takú prácu stačilo využiť vplyv otca podplukovníka. Patrí k novej generácii podnikateľov bez ideologie, aj keď, pravdaže, v záujme udržania vlastného miesta musí z času na čas vykrikovať heslá a predstierať lojalitu ku Castrovcom.

Všetky ženy v mojej rodine sa volajú Mária. Aj ja dokonca. Moje druhé meno je Mária, čo spolu s prvým vytvára zvláštne dizonantný mix modernity a tradície. Nosím v mene svoje extravagantné ypsilon, tak protirečivé väčšine bežných ženských mien.

Po búrke môže prísť ďalšia búrka, hurikán alebo tornádo. Pred pár dňami sme si mysleli, že trest sa obmedzí iba na dni medzi pondelkom a stredou minulého týždňa, kým bol Benedikt XVI. na Kube. Prežívali sme tie intenzívne dni v modlitbách aj s krikom, s plnými námestiami aj väznicami. Naše mobily boli iba tichými nefunkčnými škatuľkami. Až keď pápež odlietal, začali ožívať aj mobily. Zdalo sa, že represie sa skončia príchodom soboty alebo nedele.

Taxík je síce štátny, ale potreby sú výlučne súkromné. Sadáš si teda za volant s jediným cieľom – dostať zo zákazníkov čo najviac. Obviňujú ťa z obohacovania, lenže ty vieš svoje. Každý večer musíš podniku odovzdať šesťdesiat konvertibilných pesos. A túto sumu nemožno zarobiť inak než malými podvodmi, vďaka ktorým ti ešte niečo aj zostane. Keď kvótu niekoľko dní po sobe nesplníš, skončíš na ulici a tvoje sedadlo v bielej lade rýchlo obsadí ďalší z dlhého radu záujemcov.