Vo svetle vyjadrení poradcu ministerky kultúry a potenciálneho kandidáta na riaditeľa telerozhlasu som si znovu uvedomil, že sme vo väčších problémoch, než si chceme priznať.

V treťom dejstve Shakespearovej Búrky hovorí Prospero, že sme z rovnakej látky, z akej sú utkané sny, a život je len ostrovček, obklopený zo všetkých strán spánkom. Celkom na konci Sna noci svätojánskej hovorí zase Puk, že príbeh bol len prelud a hra je číry sen.

Počas tisícročí, čo si ľudstvo pripravuje jedlá a hľadá do nich rôzne ingrediencie, pravidelne nachádza aj zaručené afrodiziaká. Každá doba mala tie svoje. Niekde však šli aj ďalej. Začali ich kombinovať, aby sa sila znásobila. Takto vznikla čubrica.

Kultúra je v súčasnosti postavená pred neľahkú úlohu – brániť seba, svoju slobodu a nezávislosť. Presne o to sa snažil aj Blaho Uhlár, režisér a dramatik, ktorý založil divadlo Stoka. Aký je jeho odkaz kultúre a ako by sme mali vnímať jej slobodu?

Keby sa robil celosvetový prieskum znalosti kuchárov, stavím sa, že Anthony Bourdain by bol bezkonkurenčne najznámejší. Pritom on o sebe vždy hovoril, že ako šéfkuchár nebol ktovieaký. Vedel o gastronómii veľa. Lenže svoju slávu nezískal v kuchyni.

To, že sa náš verejný priestor – a naše politické spory – dnes nadmieru hemžia odvolávkami na „kultúru“, „civilizáciu“ alebo im zodpovedajúce „hodnoty“, je v dnešnej situácii prirodzené a zároveň varovné.

Šéfredaktor pomerne neštandardného internetového časopisu Štandard bol v Ríme a videl tam prsia. Živé, nielen mramorové. Mocne naňho zapôsobili, dobrovoľne o tom vypovedal.

V čom sa z odvolaného arcibiskupa Róberta Bezáka stal liberál, čo pod týmto pojmom chápe, prečo sa nechce stretávať s ostatnými slovenskými biskupmi a ako chcel zmeniť katolícku cirkev po nástupe do funkcie arcibiskupa. Rozhovor s človekom poznačeným nespravodlivosťou, ktorá traumatizuje katolícku cirkev na Slovensku už vyše desať rokov.

Slovenské leto 2024 je pomaly za nami a rád by som uvažovanie o hybridnom, civilizačne sa prepadávajúcom Slovensku ukončil úvahou o tom, ako sa dostať z dnešného marazmu.

Ficovi na včerajšom prejave stačilo jednoducho pripomenúť si Židovský kódex a historické hrôzy, ktoré po ňom nasledovali. Alebo ešte v tom lepšom prípade to mohol poňať ako príležitosť na zblíženie rozhádaného národa.