Minister financií Peter Kažimír predstavil nový rozpočet a popri tom avizoval zavedenie licencií pre eseročky (takzvaná daň zo straty). Vláda tak pokračuje v politike, ktorá namiesto zodpovedného prezieravého hospodárenia len krátkozrako improvizuje a upcháva diery.

Je fascinujúce sledovať, ako s krízou narástol vplyv centrálnych bánk. Zopár ľudí je v pozícii novodobých čarodejníkov s obrovskou mocou manipulovať.

Poľský škandál Poľskom otriasa škandál, ktorý môže dramaticky ovplyvniť zvyšok kariéry premiéra Donalda Tuska. Týždenník Wprost, ktorý bol dlhodobo považovaný za blízky vláde, zverejnil prepis rozhovoru z varšavskej luxusnej reštaurácie medzi šéfom centrálnej banky Marekom Belkom a ministrom vnútra Bartlomiejom Sienkiewiczom. Guvernér a minister sa pri vodke vulgárne rozprávali, škandál však vyvolalo najmä to, že guvernér prisľúbil Tuskovej vláde pomoc s nákupom cenných papierov a znižovaním deficitu štátu, ak Tusk odvolá ministra financií Jacka Rostowského.

Prvé kroky Nový prezident Andrej Kiska vymenil minulý týždeň troch členov Súdnej rady. Novými členmi rady budú advokáti Ján Kľučka, Jozef Vozár a sudkyňa Najvyššieho súdu Elena Berthotyová, ktorí vystriedali nominantov Ivana Gašparoviča. Jeden z členov Súdnej rady menovaných Gašparovičom Eduard Bárány, ktorý je zároveň poradcom premiéra Fica, sa členstva vzdal sám ešte pred Kiskovým rozhodnutím.

Keď som ako neplnoletý mladík navštívil prvýkrát Prahu, vyzerala ináč ako dnes. Napriek zapľuvanosti, špine, absurdnosti červených hesiel a šedivosti olupujúcich sa fasád som sa do nej zamiloval.

Jsou myšlenky, se kterými sice nesouhlasím, ale snáším je klidně. A pak ty druhé – též s nimi mám potíž, ale má tolerance k nim je dlouhodobě nižší. Do této kategorie patří úvaha, že naše civilizace – rozuměj ta západní, do níž Češi i Slováci patří, je už příliš bohatá, a že by dále bohatnout neměla. Že by dokonce mělo být jakýmsi imperativem doby snažit se bohatnout pomaleji či dokonce vůbec. A vlastně kdybychom trochu zchudli, tak taky dobře. Jistým paradoxem hospodářských dějin je, že s mírou vyspělosti a bohatství daného společenství narůstá počet hlasatelů této ideje. Ti se navíc staví do role „morálně nadřazených“ intelektuálů a z těchto svých výšin nad námi ostatními také svou „pravdu" prezentují.

Milí priatelia, za posledné roky som zaregistroval desiatky článkov, ktoré sa začínali múdrosťou: „Nové spoločensko-politické zmeny priniesli nové názorové prúdy i do výskumu danej problematiky...“ a potom autori buď horekovali, že staré časy sú fuč, alebo sa nadchýnali, aké je všetko parádne. Všetci sa opierali o míľnik 1989, poniektorí ho označovali a dodnes označujú za „mýlnik“ od slova mýlka. Nič iné mi z tých článkov neutkvelo. Ja som mal v osemdesiatom deviatom desať rokov. Našou najväčšou vidiecko-detskou revolučnou rebéliou bolo, že keď sme išli po ulici, revali sme ľuďom do gamatkových otvorov v stene. Užívali sme si to.

Internet má dar obrátiť celé segmenty biznisu naruby. Nahrávacie štúdiá, filmový priemysel či novinový biznis to už pocítili. Teraz majú dôvod na obavy aj veľké banky a poisťovne.

Traja ľudia, tri príbehy, traja režiséri, jeden film. Do slovenských kníh prišli Zamatoví teroristi Paľa Pekarčíka, Ivana Ostrochovského a Petra Kerekesa.

V živote som si toho veľa nenavyberal. Všetko hlavné som dostal a všetko dôležité mi bolo dané: „Nepýtaj sa, ži!“. Detstvo v rodine, ktorá bola bohatá na deti a na lásku. Jedinečná škola vzťahu k súrodencom, za ktorých si zodpovedný.