V stredu 4.3. sa začalo pôstne obdobie. Kríž z popola, ktorý kňazi robia veriacim na čelo, nám opäť pripomenul našu vlastnú pominuteľnosť. Pominuteľnosť, ktorá v súčasnej atmosfére presiaknutej vojnou vystupuje do popredia viac ako inokedy.

Ak slovenský neonacista obhajuje ruský klon Adolfa Hitlera, ktorý tvrdí, že jeho cieľom je denacifikácia Ukrajiny, slová prestávajú byť slovami a stávajú sa iba zvukmi. Ale aj tie zvuky sú dôležité a treba ich počúvať. Rovnako ako hlúposti či lži.

Posledné tri desaťročia sú aj pokračovaním veľkého zlomu z roku 1989. Ale pod povrchom zdania, že sa nedeje nič prelomové, sa môže chýliť k najväčšej zmene za posledné storočia.

Ešte pred pár dňami sa zdalo, že svet ustrnie v strachu a ustúpi zlu. Ale ruský fašistický režim – a jeho vyhrážanie sa jadrovými zbraňami – svoj cieľ nedosiahol. Slobodný svet sa nepoklonil diktátorovi, ale svedomiu.

My konzervatívci sme konečne zistili, že Putin nechce kultúrne vojny. On chce nekultúrne vojny. Dajme však vojnu na chvíľu bokom a pozrime sa, čo je nové v kultúre. A špeciálne v kine. Tam sa dá aspoň chvíľkovo uniknúť pred strašlivými správami.

Heger pápežovi poďakoval za návštevu Slovenska v septembri minulého roka, diskutovali aj o ruskej invázii na Ukrajinu,

Pokúsiť sa porozumieť ruskému patriarchovi Kirillovi znamená porozumieť „tretiemu Rímu“. Za tretí Rím pokladá Moskva samu seba.

Najvyšší predstaviteľ ruskej pravoslávnej cirkvi patriarcha Kirill a hlava katolíckej cirkvi pápež František spolu v stredu hovorili o konflikte na Ukrajine, pričom obaja vyzvali na pokračovanie rokovaní o dosiahnutí mieru.

Vojna v našej blízkosti prináša do myslí súmrak až neznesiteľne temnú noc. Teologicko-sociologické dišputy o premenách viery sa zdajú v momentálnej depresii neslušne luxusným tovarom.

Ako to už býva u súčasného pápeža zvykom, šlo podľa hovorcu Vatikánu o neplánovanú, spontánnu „akciu“ hlavy katolíckej cirkvi. Väčšina hospitalizovaných ukrajinských detí je priamo z bombardovaného Kyjeva.