Zoskupenie PS a Spolu nebolo autentické a autentické nebolo ani PS na čele s Trubanom. ​„Malo ísť do volieb s odvahou skutočne razantnej zmeny – aj so ženou Rómkou na čele,“ hovorí pre .týždeň sociologička Sylvia Porubänová. Okrem iného hovorí, že Fico nemôže z politiky len tak utiecť.

Bratislavský Slavín má svoju horizontálu a vertikálu. Horizontálu tvorí mäkká a objímajúca pôda hrobov. Vyzýva návštevníka Slavína, aby ticho postál s obnaženou hlavou, lebo tu v zemi spočívajú kosti tých, čo padli na konci veľkej vojny.

Vládny program nikto pred schvaľovaním poriadne nevidel. Vládni poslanci ho podporili, veď podpísali koaličnú dohodu. A opoziční poslanci by ho odmietli aj bez čítania.

Boris Kollár a Igor Matovič, predseda parlamentu a premiér, sú vykrádači hrobov. Tretím je Branislav Gröhling, minister školstva, ktorý by pritom mal byť strážcom pyramíd vzdelanosti a vedy.

Čo sa musí stať, aby sa po voľbách mohli meniť veci k lepšiemu? Nestačí vyhrať voľby. Štát môžu k lepšiemu zmeniť len ľudia, ktorí majú rovný charakter a ktorí zmenia hrubú politickú kultúru, ktorá na Slovensku prevažuje.

Bol to najdôležitejší rok našich novodobých dejín. Po páde zločineckých komunistických režimov v krajinách bývalého sovietskeho bloku sme sa ocitli pred túžbou i výzvou stať sa demokraciou. Zvládli sme to?

Časové okno posledných tridsiatich rokov bolo šťastné, pre Slovensko výnimočné obdobie – a november 1989 bol jeho hviezdnym časom. Dnes sa však uzatvára.

Ako vníma najväčšie výzvy súčasnej slovenskej cirkvi jedna z jej kľúčových osobností? Aké vzostupy a pády prežila katolícka cirkev po roku 1989? Ktoré problémy vidia vo vlastných radoch duchovní z iných cirkví? A v čom spočíva nádej do budúcnosti?

Think-tank je mimoriadne neslovenské slovo. Ale ustanovizne označené týmto anglickým spojením sa na Slovensku v 90. rokoch uchytili a prejavili veľmi životaschopne. Na začiatku tretieho tisícročia stáli ľudia zo slovenských think-tankov za viacerými významnými reformami. Ale práve vtedy sa, paradoxne, vynorili problémy.

Nebyť tej jednej knihy, možno by ostala Hana Ponická (15. 7. 1922 – 21. 8. 2007) v pamäti slovenskej literatúry autorkou detskej knihy O Štoplíkovi (1961) a prekladateľkou. Tou jednou knihou sú Lukavické zápisky.