Od tejto chvíle sa mi zdalo, že som sa ocitol v hre, ktorej režiséra nepoznám. V priebehu niekoľkých dní sa totiž stalo príliš veľa vecí, ktoré spolu veľmi úzko súviseli. V Trnave prebehlo stretnutie niektorých predstaviteľov VPN, ktoré spochybnilo legitimitu vrcholných orgánov i predstaviteľov, v Prahe prebehla výrazná zmena Občianskeho fóra (iniciatívu prevzala tzv. pravicovo-demokratická platforma a predsedom OF sa stal Václav Klaus), slovenská vláda predložila bez predbežných konzultácií s koaličnými partnermi návrhy deľby kompetencií medzi národnými republikami a federálom, premiér Mečiar odvolal ministra vnútra za KDH (čím napätie v koalícii prekročilo prahovú hodnotu), noviny denne prinášali informácie o chystaných demonštráciách pred budovou Slovenskej národnej rady a články o celonárodnej podpore matičnej verzie jazykového zákona (čím sa poslanci parlamentu dostali pod nevídaný psychický tlak). V rozhlase i televízii sa vyvolával dojem, že VPN je v tejto chvíli akýmsi protinárodným politickým zoskupením s neslýchanou mocou presadiť čosi proti vôli celého národa. V tom istom čase sa vyprázdnili obchody a sociálny nepokoj, neistota a strach sa stali spolupútnikmi každodenného života radových občanov. Z dôveryhodných prameňov som sa dozvedel, že na nacionalistickej báze vznikajú ozbrojené skupiny, zdvihla sa vlna antisemitizmu. V nejednej hlave sa v tých dňoch premietali nostalgické spomienky na „sladké časy totality“, keď človek presne vedel, čo ho čaká zajtra a o desať rokov.

V tom uzavretom svete sa niečo začína diať: úplne absurdné disciplinárne stíhanie sudkyne Dariny Kuchtovej spolu s našou výzvou, aby sudcovia vzhľadom na vážnosť situácie prestali mlčať, spôsobili, že sa ozývajú aj ďalší sudcovia. Aj vďaka tomu dnes môžeme lepšie pochopiť, kto a ako ovláda naše súdy.

TELETIPY 16. 03. 2009 – 22. 03. 2009 (12. týždeň)

Existuje na Slovensku ešte súdnictvo ako nezávislá moc? Táto, možno prehnane vyhrotená otázka napadne pri uzneseniach Súdnej rady, ktorá čoraz viac vyzerá ako tlačový orgán Štefana Harabina (HZDS). Ako sa ju Harabinovi podarilo tak ovládnuť?

Po dlhej úvahe sme dospeli k redakčnej línii: myslíme si, že najlepšou voľbou pre budúcnosť Ameriky aj sveta je senátor Barack Obama. Keby sme boli americkým časopisom, odporučili by sme našim čitateľom voliť ho. Nie je ideálny, v mnohom s ním nesúhlasíme, no predstavuje väčšiu nádej než senátor John McCain.

Venuje sa arizáciám a

Zastrašovanie, vyhrážky, ale aj väznenie, mučenie či dokonca popravy. Tomu všetkému musí v