Nemálo ľudí po správe, že Nobelovu cenu za mier dostal tento rok Al Gore, nechápavo potriasalo hlavou, iní už iba rezignovane mávli rukou. To tí, ktorí si pamätajú, že Nobelova cena za mier prišla o svoju nevinnosť už dávno. Škoda, lebo v jej vyše storočných dejinách boli aj veľké chvíle.

Černová, mestská časť Ružomberka, má v súčasnosti asi 1 500 obyvateľov. Táto dedina vstúpila nielen do slovenských, ale i európskych dejín. Najčastejšie sa spája s menom kňaza Andreja Hlinku a tragédiou z 27. októbra 1907.

Vášnivá debata okolo Andreja Hlinku ukázala, že sa nedokážeme pozerať s primeraným nadhľadom na ľudí našej minulosti. Ubližujeme tak sebe, nie im.

„Vladimír Clementis: jeden z najbližších priateľov a agentov Beneša, starý agent americkej, anglickej a francúzskej špionážnej služby, zúrivý slovenský nacionalista, nepriateľ ľudu a Sovietskeho zväzu, ktorý sa veľmi skoro zišiel so Slánskym na jednej protiľudovej velezradnej platforme. Tento renegát sa stáva ministrom zahraničných vecí...“

„Prvá republika postavila Slovensko na nohy,“ povedal kedysi historik Marián Zemko. O slovenských politikoch platí tento výrok dvojnásobne. Po rokoch prežívania v habsburskej monarchii mohli desiatky Slovákov aktívne vstúpiť na politickú scénu.

Nie je na svete nič jednoduchšie a ani to nič nestojí. No napriek tomu, skôr prejde ovca uchom ihly (ak na hornaté pomery Karpatskej kotliny parafrázujeme v púšti vzniknuvšiu Bibliu), než by slovenský parlament povedal tomu maďarskému: čo sme si, to sme si, no pomerme sa, bračekovci.

Väčšina laikov i politikov nechce jednoducho uveriť, že dnešné Rusko môže preniesť recidívu kriminálnych praktík komunistickej politickej polície KGB do moderného sveta. Ale nič iné nemožno od súčasnej vládnucej triedy v Rusku očakávať.

Italo Calvino napísal jednu z najkrajších kníh svetovej spisby – Neviditeľné mestá. Sú to neexistujúce mestá, ktoré vytvorila rozprávačova imaginácia. Veď mesto, to nie sú iba materiálne budovy, ale aj neviditeľné uličky historiek a námestia príbehov.

Verím v obmedzenú úlohu štátu, ale vo veľkých otázkach a pri veľkých krízach by mal byť jeden generál, ktorý buchne do stola a povie, ako to budeme riešiť. Avšak vyzerá to tak, že viacej vodcov funguje lepšie, ako jeden generál, tvrdí v rozhovore pre .týždeň bratislavský župan Juraj Droba.