Pri príležitosti výročia Sviečkovej demonštrácie vyťahujeme z archívu text z minulého roka: Od Sviečkovej demonštrácie, ktorá ovplyvnila boj za slobodu nielen v Československu, prešlo 35 rokov. Čo z jej ducha nám môže pomôcť v dnešných krízach? Hovoríme o tom s jej organizátorom Františkom Mikloškom, s Tomášom Klvaňom, predstaviteľom študentského hnutia z roku 1989, a s Jurajom Rizmanom z organizácie Post Bellum.

Tento text vychádza bezplatne v rámci akcie Presvedč jedného nevoliča.

Tento text vychádza bezplatne v rámci akcie Presvedč jedného nevoliča.

Vážené dámy, vážení páni, vážená porota, milí priatelia.

V prvom kole prezidentských volieb vyhral Ivan Korčok pred Petrom Pellegrinim o päť a pol percentuálneho bodu. To je dobrý základ pre jeho volebné víťazstvo v druhom kole, ale zároveň aj výzva na zvýšené volebné úsilie a mobilizáciu voličov. Ivana Korčoka podporili v prvom kole nielen voliči spolupracujúcich opozičných strán vrátane KDH, ale aj voliči Igora Matoviča, mnohí maďarskí voliči i ľudia bez straníckeho ukotvenia, ktorí mu vyjadrili podporu ako občianskemu kandidátovi.

Dvaja kandidáti, veľmi odlišní, ktorí postúpili do finále, mali na svoju kandidatúru veľmi odlišné dôvody. Čo o Slovensku vypovedá fakt, že dôvodmi Ivana Korčoka sa v prvom kole nadchlo viac voličov?

Dvaja kandidáti, veľmi odlišní, ktorí postúpili do finále, mali na svoju kandidatúru veľmi odlišné dôvody. Čo o Slovensku vypovedá fakt, že dôvodmi Ivana Korčoka sa v prvom kole nadchlo viac voličov?

Putin už neplače nad rozpadom Sovietskeho zväzu, nebojuje proti nacizmu, nedemilitarizuje. Chce vrátiť Rusko do čias Petra Veľkého.

V domácej politike sa ukazuje, že táto vládna koalícia nemá zásadné hodnotové smerovanie, ktoré by presadzovali všetci jej členovia. Svedčí o tom aj hlasovanie s fašistami pri prelamovaní prezidentkinho veta. Pánom OĽaNO nie je premiér, ale Matovič a jeho manželka. Matovičov zákon dáva bohatým viac ako chudobným a hlavne vedie túto vládu do slepej uličky.

Titulkom nemyslím politickú stranu Borisa Kollára, ale slovenskú politiku. Začal s tým už Mikuláš Dzurinda. Ako sa patrilo na tatranského tigra, vtedy nepoužíval slovo rodina, ale firma.