Prvý námestník ukrajinského ministra zahraničných vecí Serhij Kyslycia medzitým prostredníctvom sociálnych sietí zhodnotil rokovania pozitívne.

Moldavsko, ktoré susedí s Ukrajinou a Rumunskom, od ruskej invázie na Ukrajinu opakovane zaznamenáva narušenia svojho vzdušného priestoru.

Svätá stolica uznala palestínsky štát v roku 2015, snahy o takéto riešenie však dostali nový impulz tento rok počas vojny medzi Izraelom a hnutím Hamas v Gaze.

Pred týždňom skončila vláde dvojročná výnimka z najprísnejších sankcií dlhovej brzdy. Jednou z nich je aj povinnosť požiadať parlament o vyslovenie dôvery.

Téma Benešových dekrétov podľa Tarabu nikoho netrápila, sú súčasťou právneho systému tak v Česku, ako aj na Slovensku. Akceptovala ich aj EÚ.

Na sociálnej sieti to uviedol poslanec Ján Ferenčák v reakcii na vyjadrenie ministra.

Všetci príslušníci spomínaných bezpečnostných síl budú pochádzať z Pásma Gazy a platiť ich bude Palestínska samospráva.

Označenie za „nežiaducu organizáciu“ podľa kontroverzného ruského zákona znamená úplný zákaz pôsobenia v Rusku a zároveň trestnú zodpovednosť pre osoby, ktoré sa na jej činnosti podieľajú.

Podľa hovorkyne EK Pauly Pinhovej ju nemožno vnímať ako diplomatický krok s mandátom Európskej únie.

Trump nalieha, aby Rusko a Ukrajina prijali návrh mierového plánu, ktorý sa pôvodne výrazne nakláňal k požiadavkám Moskvy.