Predseda vlády má rôzne kvality, ktorými dokáže aj po 15 rokoch v politike prekvapiť. Napríklad sa ukazuje, že má neuveriteľne vyvinutú schopnosť excelentne investovať. Až takú dobrú, že kariérou politika hádam plytvá svojím talentom.

Vinica, ktorú nadobudol predseda vlády na konci dlhej reštitúcie v roku 2002, zaiste nemá, ako naznačoval Mikuláš Dzurinda, parametre „slavkovského tunela“.

Je to ešte vôbec naša polícia? Po posledných prechmatoch polície, v prípade kazašskej novinárky dosť šokujúceho zákroku, to ani nepôsobí ako prehnaná otázka. Boli toľko diskutované prešľapy polície len zhustenou reťazou nešťastných náhod alebo je to s ňou naozaj také zlé?

Návrat do čias vrcholného mečiarizmu, charakteristického porušovaním občianskych slobôd a demokratických pravidiel, priniesla mimoriadna schôdza parlamentu o vyslovení nedôvery predsedovi vlády.

Slovensko ako prvá krajina Európskej únie zverejnilo postoj k prípadnému vyhláseniu nezávislosti Kosova.

Ako utopiť doktora Mečiara – aj týmto titulkom by sa mohol nadpísať plán, ktorý odštartoval v tejto veci viac líder Smeru než premiér Robert Fico.

Ak by sme všetky gýčovité mýty a odležané stereotypy o Slovensku a Slovákoch vložili do mlynčeka na mäso, čo z neho vylezie? Kriváň, salaš, ovečky, bača.

Dvoch básnikov a dve poetky z Liptova spája to, že vydali niekoľko zbierok, čím sa formálne zaradili medzi „profesionálnych“ autorov. Ich životy sú v mnohom podobné životom tých, ktorí poéziu nielenže nepíšu, ale ani nečítajú. Trápia sa aj s ťažkými ochoreniami a s podlomeným zdravím. Tvorba je možno pre nich terapiou.

Projekt opozičnej spolupráce, ako ho minulý štvrtok predstavil Daniel Lipšic, opozičné strany hneď vo svojich prvých reakciách pochovali. A treba dodať, že nie je príliš za čím trúchliť.