To zvučné cudzie slovo „charita“ (z latinského caritas = zľutovanie, zmilovanie), ktorému v slovenčine dnes najlepšie zodpovedá ekvivalent „dobročinnosť“, bolo za totality naozaj cudzie.

Puškinov dom Andreja Bitova a Pochovajte ma za lištu Pavla Sanajeva. Rozsiahly, členitý román a jednoducho napísaná novela. A predsa majú niečo spoločné.

Ešte nestihlo doznieť jasanie JUDr. Chromíka nad mimoriadne úspešným referendom a už ho prekryla iná vzrušujúca téma: exhibicionistický finančný coming out MUDr. Liptáka.

Na operetu sa oponenti odjakživa pozerali cez prsty ako na menejcenný zábavný žáner. Mladšiu sestru opery to však vôbec nemusí frustrovať. Publikum ju totiž miluje. Aj na Slovensku vždy živila divadelnú pokladnicu (neraz bez ohľadu na kvalitu predstavení či dokonca samotných diel).

V čase, keď mráz znovu prichádza z Kremľa, hľadá milovník Ruska potešenie v literatúre. Knihy, ktoré koncom minulého roka vyšli v slovenských a českých prekladoch, ho síce nepotešia, jeho lásku k Rusku však určite prehĺbia.

Ktorá pôvodná slovenská a ktorá do slovenčiny alebo češtiny preložená kniha vás v roku 2014 najviac zaujala a prečo? S touto otázkou sme sa obrátili na viaceré osobnosti.

Košičan, ktorý dobyl Bratislavu. Vstúpil do komunistickej strany, ale ešte pred Novembrom sa od režimu vnútorne oslobodil. Básnik, textár, prekladateľ z ruštiny, v poslednom čase najmä autor kníh rozhovorov s osobnosťami slovenskej kultúry. Tentoraz sme kládli otázky my jemu. Ján Štrasser.

Prvých desať rokov sme o úrade ombudsmana nepočuli, no s nástupom tejto bývalej sudkyne sa veľa zmenilo. Predložila mimoriadnu správu o porušovaní ľudských práv, je v ostrom spore s ministerstvom vnútra a nalieha, aby štát okamžite riešil vzdelávanie rómskych detí. Jana Dubovcová.

Je to už takmer pravidlo: ďalší nový ruský spisovateľ, ďalšia pozoruhodná kniha. Šiškinov Listovník je však aj vo veľkej ruskej konkurencii mimoriadny.