Aj po 2. svetovej vojne sa na Slovensku konali násilnosti voči Židom. Pred 80 rokmi, 24. septembra 1945, krátko po skončení druhej svetovej vojny, sa odohral antisemitský útok, ktorý si dejiny zapamätajú ako Topoľčiansky pogrom. Tento incident patrí medzi najznámejšie a najvážnejšie prejavy antisemitizmu na Slovensku po vojne.

36 rokov od Novembra 89. Čo v nás z tejto atmosféry, porozumenia a tolerancie zostalo? Zostalo vôbec niečo?

Reformovaná STVR začala s natáčaním filmu na motívy zbierky noviel Výkriky bez ozveny od Mila Urbana. Na tom by nebolo nič zlé, dokonca by na tom mohlo byť veľa dobrého. Urbanove skoré prózy majú dnes čo povedať. Nemali by sme ale zabúdať, že pôsobenie literárne nie je celkom oddeliteľné od pôsobenia spoločenského a občianskeho.

Slávime výročie Novembra ’89, ale sám November ’89 akoby sa vytrácal: stačí pohľad na slovenskú vládu, na výsledky volieb v Česku, na proruskosť maďarského premiéra. Ako dopadne náš príbeh? .pod lampou sa zhovárame s Františkom Mikloškom a Petrom Zajacom, ktorí pri Novembri ’89 priamo boli.

Aktivista stelesňoval razantný štýl konzervativizmu a dokázal nadchnúť mladých voličov.

Pred 36 rokmi sme striasli jarmo komunistickej totality. Slovensko, Česko, Maďarsko a Poľsko zažili hviezdny moment, dnes však znovu zápasia so silami neslobody. Čo z hodnôt Novembra ’89 sme si osvojili a v čom stále zlyhávame?

„Mali sme pocit, že všetko sa skončilo. Nemali sme právo hrať futbal, právo študovať, právo vôbec niečo robiť s našimi životmi. Pre dievčatá a ženy v Afganistane nezostalo nič. Iba odchod.“ Nie každý však mal to šťastie ako futbalistka Bahara Samini, ktorej sa podarilo ujsť pred Talibanom.

Z 251 rukojemníkov unesených počas útoku Hamasu je 47 stále držaných v zajatí v Pásme Gazy, pričom asi 20 z nich je pravdepodobne stále nažive.

Prečo je všade okolo nás toľko obáv a sporov? Máme objektívne lepší život ako naši predkovia, ale znášame ho ťažšie? Sociológ Michal Vašečka prelomil svoje dlhšie mediálne mlčanie a prehovoril o podstate problémov našej doby.

Ladislav Kováč bol prvý ponovembrový minister školstva Slovenskej republiky. V akom stave školstvo prebral, čo sa podarilo uskutočniť a čo potrebuje od školstva Slovensko dnes?