Vraví sa, že kto sa nepoučí z histórie, bude si ju musieť zopakovať. A my si práve v tejto dobe jedno také historické obdobie poctivo opakujeme.

Vo štvrtok 17. júla 1794 sa malá armáda pozostávajúca z asi 600 mužov zhromaždila pred rezidenciou na Bower Hille neďaleko Pittsburghu. Rezidencia patrila generálovi Johnovi Nevillovi, jednému z hrdinov Americkej vojny za nezávislosť.

„Hlavným pitivom, ktoré na ostrove vyrábajú, je Rumbullion, alias Zabijak, ten robia z destilovanej cukrovej trstiny, štipľavý to a príšerný nápoj.“ Táto prvá zmienka o rume je z roku 1651, pochádza z ostrova Barbados.

Po sériách článkov v .týždni o pive a o víne, ktoré potom vyšli aj knižne ako Historky k pollitru (W PRESS, 2020) a Historky k poháru vína (W PRESS, 2021), skúsme ako prirodzené pokračovanie sériu o destilátoch.

Jedného júlového dňa roku 1882 pozval obchodník s alkoholom William Sanderson do svojho podniku na Quality Street v škótskom Leithe skupinu štyroch priateľov. Zaviedol ich do skladu a postavil pred nich nie menej ako sto súdkov whisky.

Keď Henry Hudson, známy cestovateľ a objaviteľ, skúmal v roku 1609 ostrov medzi dvomi riekami, z ktorých jedna nesie dnes jeho meno, stretol na ňom skupinu Indiánov z kmeňa Lenape. Ako bolo zvykom, ponúkol im drink.

V nedeľu 13. mája 1787 vyplávala z anglického prístavu Portsmouth neobvyklá flotila. Tvorilo ju jedenásť plachetníc. Jej cieľom bolo Európanmi dovtedy neobývané územie na austrálskom kontinente (dnešný Nový Južný Wales) a jej účelom bolo vytvoriť na tomto území trestaneckú kolóniu.

Na začiatku 18. storočia bol Londýn so svojimi 575 000 obyvateľmi najväčšou metropolou na svete. Nebol len najväčším, ale aj najvzrušujúcejším mestom. Z jeho prístavu plávali lode do celého sveta, od Fínska po Zanzibar, od Madeiry po Karibik, Nové Anglicko a Kanadu.

Vodka. Bezfarebný alkoholický nápoj, v podstate bez chuti a bez vône. Navyše, keď je skutočne kvalitný, ani veľmi necítite, že pijete destilát. Čo sa o brandy, whiskey, rume či gine rozhodne povedať nedá.

Keď sme v máji 2021 písali o židovskom cintoríne v dedine Vinodol v Nitrianskom okrese, boli práce, ktoré na ňom začal Vladimír Špánik spolu s miestnymi rómskymi chlapcami, len v začiatkoch. O dva roky neskôr je cintorín krásne upravený a jeho súčasťou je aj pamätník obetiam holokaustu.