Lekcia, ktorú nám v týchto dňoch udeľujú učitelia, je ohromujúca. Akoby sa pohli ľady. 

Nahrávame s kapelou album. Je to náš desiaty radový. Tentoraz po štyroch rokoch. Je to veľký sviatok. 

V otvorenej zámorskej spoločnosti existuje systém takzvanej „otvorenej adopcie“. Pre Stredoeurópana žijúceho v mentálne hermeticky uzatvorenej krajine je to vec šokantná.

To bolo vtedy posmeškov na náš účet, keď nám istá televízna celebrita ukradla pesničku a my sme sa ohradili. Akoby nám tým vzdal poklonu.

Posledný román Michela Houellebecqa, ktorý nedávno vyšiel v českom preklade pod názvom Podvolení, upriamil na seba pozornosť v súvislosti s atentátom na Charlie Hebdo.

To, čo žijeme, najlepšie vystihuje slovo paradox. Paradox je nepríjemný, protirečivý a výstižný. Niečo ako dobrý vtip. 

Kniha rozhovorov Pištu Vandala s Antonom Srholcom Bezdomovec z povolania je strhujúca. 

Keď som si prvýkrát vypočula, že existuje nadávka „pravdoláskař“ dosť ma to prekvapilo. 

Zlo je rafinované. Ale rafinovanosť nemá s múdrosťou nič dočinenia. Nevidí ďalej. Je to len podlá účelová záležitosť s plochou dráhou letu. Spomeňme si dnes na Kaliňákovu tlačovku o Hedvige M. Po všetkej tej rafinovanosti z nej vanie už len tuposť. Obmedzenosť niekoho, kto sa prerátal. Taký človek si povie „kde sa rúbe les, lietajú triesky“, možno si aj zaklame, že to „robí pre lepší obraz Slovenska v zahraničí“ alebo podobné idiotstvo, no neráta s tým, že zhodou náhod narazil na bytosť, čo sa nezlomí pred mocou. Taký kaliňákoid neráta s tým, že sú ľudia, pre ktorých je pravda a ľudská dôstojnosť viac než preňho.

Milan Kňažko sa má rád. Patria k nemu golfové palice a perfektne padnúce obleky. V úlohe prezidenta by vyzeral dobre, priam oslnivo, má to však háčik. Svoj podiel na mečiarizme, za ktorý budú platiť ešte naši vnukovia, nikdy neoľutoval. Keby oľutoval, nemohol by teraz kandidovať za prezidenta. A ešte niečo: Keď na natrieskaných Pasienkoch dôchodcovia takmer utĺkli Števa Hríba a neskôr, keď Jeňovi Kordovi siskári podpálili auto, u nás v Stoke sa stretávala vtedajšia opozícia. V kamenných divadlách panoval strach a my sme mali jedinú vieru: Poraziť mečiarovské zlo a nastoliť nové pravidlá.