Vždy keď sa dozvedáme o udalostiach, ktoré otrasú svetom, o katastrofách a masakrách, máme pocit nielen zahanbenia (ktorý trvá len príliš krátko) z našich kverulatských predsudkov a z vlastných malých trápení, ale tiež sa viac zaoberáme hodnotou našich vlastných aktivít.

Všetci zomrieme. Smrť je nevyhnutná. Život je krátky a prchavý. Jediná nádej, ktorú máme, je umenie.

My krásne ženy to máme neuveriteľné ťažké. U mužov ľahko dosiahneme všetko, čo potrebujeme, má to však aj opačnú stránku mince. Ostatné ženy nám to nikdy neodpustia a budú nás nenávidieť.

Moderný vek je okrem iného vekom čoraz častejších a presnejších meraní. Meriame zdravotné dáta, zloženie potravín, výkonnosť prevádzok v priemysle, kvalitu vzdelania. Čím častejšie meriame, tým viac si uvedomujeme, že niektoré merania sú nepresné, a tiež, že číslami často nezachytíme celú realitu. Čísla však vystihujú aspoň časť skutočnosti, a preto ich stále spresňujeme.

Marka Linkousa milovali mnohí, ale on so sebou bojoval. Príčinou jeho smrti boli predovšetkým depresie, ktorým odolával na tomto svete 47 rokov, ale nakoniec svoj boj prehral.

V debatách o budúcnosti eurozóny sa často spomína meno Alexandra Hamiltona, jedného z amerických “otcov zakladateľov”. Ako prvý americký minister financií sa Hamilton rozhodol, že americká federálna vláda by sa mala zaručiť za splatenie dlhov amerických štátov po americkej vojne za nezávislosť. Ak by Európa mala štátnika Hamiltonovho kalibru, tak by sa rovnako aj európsky kontinent dôveryhodne zaručil za dlhy Grécka a Portugalska. Bývalý šéf FED-u Paul Volcker v januári napríklad poznamenal, že „Európa sa nachádza vo svojom hamiltonovskom momente, ale, žiaľ, nemá nijakého Alexandra Hamiltona na obzore.“

Jedným z najočakávanejších albumov tohto roka je Dylanova novinka Tempest. Známy je dátum vydania, 11. september, a aj keď ide stále len o predpredaj, už teraz mu v rebríčku amazon.com patrí piate miesto.

Sme v Londýne, na olympiáde, ktorá je zelená, multikultúrna, opätovne po štyroch rokoch symbolizujúca jednotu nášho rôznorodého sveta.

Bol by to lepší svet pre deti, keby ich rodičia boli bývali jedli špenát, aby som citoval Marxa.