Pred dvoma desaťročiami vznikol časopis .týždeň, ale začiatok jeho príbehu je ešte hlbšie. A čo bude ďalej? So Slovenskom, jeho umelcami, jeho uvažujúcou časťou, jeho slobodou?

Riaditeľky úsekov vo svojom liste deklarovali, že pod vedením Niňaja nevedia ďalej vykonávať svoju prácu. Už viac nevidia zmysel opätovne vysvetľovať elementárne veci o fungovaní štátnej inštitúcie a dodržiavaní zákonov.

Vo štvrtok vystúpil na pódiu na podporu slovenskej kultúry aj dosť nečakaný človek – Pavol Habera. Neodsúdili ho len dezol... pardon, dezorientovaní občania.

Už len do nedele bude otvorená výstava maliarky bulharského pôvodu Radostiny Doganovej v galérii DKP / Dočasný kultúrny priestor v Bratislave na Rovniankovej 5 v Petržalke.

Mladá generácia vo svete plnom kríz odmieta dospieť, hoci by už mala mať podiel na ich riešení. Tak znie častá výčitka, ale nie je to náhodou inak?

List prinášame v plnom znení.

Na prelome rokov zvykneme bilancovať a predpovedať – odchádzajúci rok práve plynulo strieda ten prichodiaci, do ktorého spravidla vkladáme svoje nádeje, priania, ale aj odhodlania. Mne osobne sa zdá, že zoznam želaní a predsavzatí mám tento raz obzvlášť dlhý, ale niet sa čomu diviť. Ak si totižto chceme budúci rok obhájiť naše hodnoty, budeme musieť preukázať skutočnú vôľu a nájsť v sebe odvahu.

Ak chceme pátrať po prvom vládcovi na území dnešného Slovenska, musíme sa vrátiť v histórii o viac ako 800 rokov späť pred veľkomoravskými kniežatami. Titul prvého vládcu vládnuceho nad časťou slovenského územia patrí totiž kvádskemu náčelníkovi menom Vannius.

Krása a umenie síce nad marazmom zvíťaziť nemôžu, dokážu však jeho následky trochu zahojiť. Ak máte radi dobrú hudbu, možno sa necháte inšpirovať zážitkami ľudí, ktorí k téme majú čo povedať.

Slovensko čelí životným otázkam. Tá hlavná je, kam patríme ako krajina. Sme súčasťou Západu? Môžeme prepadnúť do sféry ruského vplyvu? Potrebujeme nový jazyk a nové činy, aby sme čelili novým hrozbám? Hovorí Peter Zajac, muž Novembra a neochvejný zástanca slobody.