Zásady riadenia osobných financií je dobré vštepovať deťom odmalička. Z peňazí netreba robiť fetiš, ale ani tabu. Človek, ktorý už v detstve získa zdravé finančné návyky, nebude vo vyššom veku prekvapený prievanom v peňaženke.

Znie to ako bájny príbeh. Do neznámej hladovej doliny príde premiér a vytiahne z vládneho mešca desať miliónov eur na vznik stoviek nových pracovných miest. Vitajte v Prakovciach.

Našinec toto korenie spozná zvyčajne na potulkách po severnej Afrike alebo po Blízkom východe. Dávajú si ho tam do kávy, a tá potom vábi svojou vôňou až strach. Kardamom váš nos len veľmi ťažko prehliadne.

Holandsko, na pohľad príjemná krajina, sa mení. Má strach. Prvý raz od roku 2008, keď vypukla finančná kríza, sa Holanďania v prieskume verejnej mienky vyjadrili, že ich najväčšmi desia ekonomické problémy. Oni sa pritom málokedy sťažujú na peniaze. Nemajú to v povahe.

Keď si o desať rokov objednáte pizzu, je možné, že ju pred váš dom neprivezie hrdzavá fabia, ale ultramoderná bezpilotná helikoptéra. Drony podľa vizionárov zvládnu všetko, od stráženia ropovodu až po doručenie vakcíny do džungle.

Zapípa vám email. Vy však nevytiahnete mobil, iba sa pozriete na zápästie a prečítate si správu z hodiniek. Podobná scéna sa nemusí odohrať iba v Jamesovi Bondovi. Ak ste jeden zo stotisíc majiteľov hodiniek Pebble, môžete si vyskúšať budúcnosť.

Pred 48 rokmi neboli v uliciach len obyčajní ľudia, ktorí nesúhlasili s inváziou sovietskej armády do Československa. Každý ich pohyb pozorne sledovali aj agenti tajnej polície.

Do Ameriky emigroval spolu s rodičmi ako tínedžer. Dnes vlastní rodák z Brezna Peter Fossner v newyorskej štvrti Manhattan obchod so starožitnými hodinkami.

Po okupácii odišiel do Izraela, po roku sa však vrátil. Po podpise Charty 77 emigroval druhýkrát: dnes žije Gabriel Levický v New Yorku, kde sa živí ako turistický sprievodca a píše básne.

Európska kinematografia, a najmä tá, čo jej zvykneme hovoriť artová, si až do dnešných dní udržala privilégium, s akým sa mainstream už asi nadobro rozlúčil. Keď sa rozhodne porozprávať príbeh s výdatnosťou osemdesiatdva minút, presne toľko minút mu aj venuje.