Občas zvykneme hovoriť o čierno-bielom videní, o tom, že veci majú byť buď dobré, alebo zlé. Pesimisti hovoria, že všetko je akési sivé – niečo viac a niečo zasa menej.

No dobre, prišiel som na to takmer neskoro, ale predsa. Osobnosťou roka je Peter Pomerantsev.

Mnoho textov, ktoré sme publikovali v uplynulom roku v .týždni, už zostarlo, lebo reagovali na konkrétnu udalosť. Ale niektoré články sa oplatí prečítať si po čase znovu.

Každý rok .týždeň vyberá osobnosti a antiosobnosti, ktoré pozitívne či negatívne ovplyvnili svet alebo Slovensko. Zároveň sme vyzvali na sociálnej sieti našich čitateľov, aby skúsili aj oni vybrať tých najlepších a najhorších. Občas sme sa s čitateľmi úplne zhodli, občas bol výber odlišný.

Počas komunizmu sme sa tvárili, akoby na slovenskom území ani žiadni šľachtici nežili, akoby v našich dejinách bol dôležitý len prebejský statočný ľud. Ale postupne sme si adoptovali aj zopár uhorských šľachticov.

November 1989 predstavuje zavŕšenie veľkej éry západnej civilizácie. Všetko vtedy smerovalo k jednote. Ale dnes v Európe vyrastá nacionalizmus, starý kontinent sa triešti. Na Slovensku sa znaky rozkladu prejavujú nezvládnuteľnou korupciou a egoizmom.

Slovenský olympijský výbor má nového prezidenta. Po sedemnástich rokoch opustil funkciu František Chmelár a nahradil ho podnikateľ Anton Siekel. Zvíťazil s obrovským náskokom. Akoby bol ideálnym kandidátom. Ale je?

Pochovali sme prvého prezidenta Slovenskej republiky a zažili prvý štátny pohreb v histórii Slovenskej republiky. Zachoval všetky československé tradície – bola lafeta, delové salvy aj geometrické vzorce pochodujúcich vojakov.

Habsburgovci už dávno nevládnu strednej Európe. No jedným mimoriadne pozoruhodným rituálom v posledných desaťročiach obohatili svoje rodinné zvyklosti.

Komunizmus padol bez výstrelu vďaka obetiam a vďaka tým, ktorí boli dostatočne odvážni, aby nám podali o týchto obetiach svedectvo.