Milí priatelia, uhorková sezóna je ohromná vec. Príležitosť zviditeľniť sa dostanú aj nevýrazné osobnosti. Ľudia, ktorí nič nevykonali a nemajú čo povedať, prehovoria. Z nudných faktov, ktoré všetci poznáme, sú v sekunde škandalózne, exkluzívne a šokujúce informácie. Keď vykukne slnko, sú tropické horúčavy, keď slnko zájde, je najstudenšie leto za ostatných dvesto rokov. Bulvárni novinári, to sú vám takí malí kúzelníci. Z ničoho robia niečo, a z ničoho si nerobia nič. Zvestovatelia prázdna.

Milí priatelia, každý muž by mal vo svojom živote urobiť niečo veľké! Viem, že neprichádzam so žiadnou prevratnou myšlienkou, len to pripomínam. Ak sa pozrieme do histórie, nájdeme tam tvrdohlavých, ctibažných, mocou a dobýjaním posadnutých chlapov. Okrem vyššie spomínaných psychopatov tam však stretneme aj rovnako nezlomných dobrých bláznov – staviteľov ciest, miest a katedrál, bosých pútnikov, svätcov, mučeníkov, starostlivých otcov a verných manželov.

Nepeknú tvár našej justície dosiaľ symbolizovali najmä dvaja ľudia, Štefan Harabin a šéf Dobroslav Trnka. Tento rok zostavu doplnila aj šéfka inštitúcie, ktorá by mala byť výkladnou skriňou slovenskej spravodlivosti, teda predsedníčka Ústavného súdu.

Na otázku moderátora relácie Lampa Štefana Hríba, či sa inšpiroval Martinom Lutherom Kingom a Obamom, odpovedal Daniel Lipšic, že ani nie, že vychádza zo sna každého človeka, ako urobiť život svoj a svojej rodiny, komunity lepším, zo sna, pri ktorom by mala ľuďom skrsnúť nádej na lepší život, na lepšie, krajšie Slovensko a dodal, že Slovensko by malo byť krajinou, kde štát aj politici pomáhajú ochrániť nie oligarchov, ale slušných ľudí. Sen o krajine nie je v slovenských politických dejinách ničím novým. Dá sa dokonca povedať, že je ich kľúčovou témou.

Ak by som si mal vybrať slovenskú osobnosť 20.storočia, nebol by to ani Štefánik, ani Hlinka, ale Vladimír Jukl. To, že bol menej známy, je jedna z jeho kľúčových kvalít.

V tento deň mávam zvláštny pocit. Na jedne strane som veľmi rád, že je to štátny sviatok, na druhej viem, že všetko spomínanie bude len odvarom zázraku z roku 1989. A hlavne: čo s tým sentimentom?

Keď mi 11. septembra 2001 zavolal Tomáš Zálešák, že do Dvojičiek asi práve narazilo malé výletné lietadlo, bavil som sa nad nešikovnosťou pilota. Lenže pilot trafil presne.

Správy o smrti bývajú ploché. Ako táto – odišla dlhoročná hlava habsburskej dynastie. Ale za plochou správou je občas ukrytý košatý príbeh. Korunný princ Otto Habsburg-Lothringen ho mal.

Vždy som bol voliť, vo všetkých voľbách, aj teraz. Vždy som mal koho, aj teraz. Ale prvý raz mám akýsi čudný, vracajúci sa pocit, že bola prekročená hranica, za ktorou som nikdy nechcel byť.

Na prvý pohľad je to nezrozumiteľné – prečo by mala padnúť vláda pre nejakého Trnku? Nie je viac nehodných úradníkov vo vysokých funkciách? Je. Ale toto je oveľa vážnejšie.