Medzinárodný filmový festival Cinematik vstupuje do jubilejného 20. ročníka. Už dve desaťročia prináša do Piešťan to najlepšie z domácej aj svetovej kinematografie. Od svojho vzniku v roku 2006 uviedol viac ako 2000 filmov a stal sa jedným z najvýznamnejších filmových podujatí na Slovensku.

Reformovaná STVR začala s natáčaním filmu na motívy zbierky noviel Výkriky bez ozveny od Mila Urbana. Na tom by nebolo nič zlé, dokonca by na tom mohlo byť veľa dobrého. Urbanove skoré prózy majú dnes čo povedať. Nemali by sme ale zabúdať, že pôsobenie literárne nie je celkom oddeliteľné od pôsobenia spoločenského a občianskeho.

Po šiestykrát sa konal „zahrievací koncert“ Bratislavských jazzových dní, ktoré tento rok oslavujú 50. výročie, a po prvýkrát nie v Rusovciach, ale v neďalekých v Jarovciach, v novej parádnej budove Design Factory.

Vláda podľa opozície na sebe šetriť nevie a chýba jej odvaha obmedziť vlastné výhody či luxusné výdavky.

Nemyslí si, že by Šaškovo odvolanie riešilo problém v zdravotníctve. Verí zároveň v jeho odvahu veci riešiť.

Ďalšia pätica kvalitných slovenských výrobkov spoločnosti Tauris a Ryba Košice môže niesť označenie Značka kvality. Ide o trojicu mäsových výrobkov – Pastrami z daniela, Pastrami z jeleňa a Muflón saláma, ako aj dva šaláty – Lahôdkový šalát s praženou cibuľkou a lahôdkový šalát nesúci názov Slonia pochúťka. Značku kvality pritom doteraz získalo už 13 výrobkov Tauris, medzi nimi aj veľmi obľúbené Zipser párky a Zipser šunka, a rovnako 17 výrobkov Ryba Košice, vrátane ikonickej treskoslovenskej Tresky v majonéze.

Najstarší festival aj tento rok zaradil do svojho programu slovenský film. Po Petrovi Kerekesovi, Ivanovi Ostrochovskom či Pavlovi Pekarčíkovi uviedla v Benátkach svoju novinku Otec scenáristka a režisérka Tereza Nvotová.

Ladislav Kováč bol prvý ponovembrový minister školstva Slovenskej republiky. V akom stave školstvo prebral, čo sa podarilo uskutočniť a čo potrebuje od školstva Slovensko dnes?

V Bratislave stojí pamätník Milana Rastislava Štefánika (slávneho diplomata, pilota a astronóma), na ktorom je napísané: „Kto si myslí, že mu slobodu môžu vybojovať iní, je jej nehodný.“ Od malička som, samozrejme, chápal, čo tieto slová a veta znamenajú.

S rodičmi, starou mamou Tamiškou a s bratmi Igorom a Rudom sme dlho bývali na ulici, ktorej názov sa v čase menil, chvíľu to bola Štefánikova, ale najčastejšie Ulica obrancov mieru, hoci pôvodne nešlo o Štefánika, ale o habsburskú princeznú Štefániu.