Nervózna a sklamaná atmosféra v krajine smerujúcej k ďalším predčasným voľbám kontrastuje s radosťou v roku 1989 a bezprostredne po ňom. Tento odliv demokratického nadšenia však nie je slovenské špecifikum. Má svoj medzinárodný kontext.

Netreba sa príliš namáhať, aby sme rozpoznali, že súčasný stav ohrozenia našej demokracie má svoj medzinárodný kontext. Inak povedané, nie je len výsledkom našich domácich zdedených problémov, ale aj – a v nemalej miere – odrazom širšieho diania, ktoré nepostihuje len Slovensko.

Vlastne by sme mali hovoriť o subkontinente, o výbežku Eurázie. To je však zemepisný termín. Vzaté politicky, inštitucionálne a kultúrne, Európa behom svojej dlhej histórie vytvorila zvláštny svet s vlastným sebavedomím.

Tých podpisov kapitulácie nacistického Nemecka bolo viac. Ale posledný, definitívny a zvrchovane symbolický akt sa odohral v Berlíne, 8. Mája 1945 na konci dňa, v prítomnosti sovietskeho maršála G. Žukova a britského leteckého maršála A. Teddera, zástupcu veliteľa Hlavného štábu spojeneckých expedičných síl (SHAEF).

V našich končinách má slovo ideológia najmä z komunistickej minulosti nepekný zvuk, čo môže odrádzať od používania tohto slova. Sú tu však aj silné vplyvy rôznych prúdov moderného myslenia, vďaka ktorým tento termín vo verejnom jazyku predsa len naďalej používame. A to aj vo významoch, ktoré sú navzájom rozporné.

Ȏsmeho mája si pripomíname 78. výročie konca druhej svetovej vojny v Európe. Čo nám zostáva dnes z nádejí na mier a slobodu? A (pri spomienke na Churchillov výrok) vieme, čo máme robiť, aby „cesty budúcnosti zostali voľné“? Správne rozpoznanie lekcií druhej svetovej vojny nemusí byť pri hľadaní odpovede na škodu.

Putin virtuálne otvoril električkovú trať v zničenom Mariupole. Blíži sa ukrajinská protiofenzíva? Koho voliť a koho nevoliť v blížiacich sa voľbách.

Šermovanie termínmi „konzervativizmu“ a „liberalizmu“ sa u nás udomácnilo natoľko, až to prekrylo skutočnosť, že tieto mená sú v našom jazyku pomerne nedávnym importom. Nehovoriac o tom, že aj tam, kde tieto mená vznikli, zmenili mnohokrát svoj konkrétny obsah.

„Vzbura robotov“ nie je veľmi nová téma. A nielen roboti; celá téma zvládania technológií človekom, ktorý si ich sám vytvoril, má už dnes úctyhodnú patinu. Keď som predminulý rok písal pre .týždeň recenziu na obnovené vydanie Čapkovej knihy Továrna na absolutno, s istým údivom som si uvedomil, že text má už sto rokov. A predsa sú tu dnes impulzy, ktoré robia tému znova mladou – a znova, radikálne znepokojivou.

Čo majú spoločné Robert Fico a Igor Matovič? Prečo sa nevedia naše Maďarské strany dohodnúť? Bude ukrajinská ofenzíva úspešná a ako sa na ňu chystá Rusko?