Tak ako každý rok sme spísali, čo sme tento rok čítali – my a niektorí naši spolupracovníci a priatelia. Ide o knihy pomerne aktuálne a našou ambíciou je poradiť vám pri výbere kvalitnej literatúry. Do čítania!

Pred dvoma desaťročiami vznikol časopis .týždeň, ale začiatok jeho príbehu je ešte hlbšie. A čo bude ďalej? So Slovenskom, jeho umelcami, jeho uvažujúcou časťou, jeho slobodou?

Marína Gálisová, Martin Mojžiš, Štefan Hríb diskutujú o tom, prečo už 20 rokov robíme .týždeň a čo si myslíme o dnešnom Slovensku.

Rok 2024, ktorý sa končí, sme zažívali ako veľmi dramatický, Slovensko aj svet ho tak vnímali a my o ňom .pod lampou hovoríme s dramatickým umelcom Martinom Hubom. O divadle a spoločnosti, kultúre a kultivovanosti, a hlavne o tom, či máme nádej.

Poslanci by mali nastavovať mantinely systému zákonmi tak, aby „dobre bolo“. Aj keď nejde vláde a ministrovi karta a nie sú schopní nájsť riešenia.

Stretli sme sa kedysi dávno, v roku 2009, na lokálnom festivale v Zaježovej. Celkom dobre sme sa poznali s jej mužom Romanom Kraicom a bleskurýchle som sa skamarátil aj s ňou – Ildikó Kali.

Prečo je Slovensko také, aké je? Aké vlastne je a môže byť lepšie? Odpovede na tieto otázky nám v dobe geopolitických otrasov môžu zachrániť – nielen obrazne – kožu. Hľadali sme ich aj v rozhovore s popredným českým intelektuálom, autorom vynikajúcej knihy Slovenské století, Pavlom Kosatíkom.

Od rozdelenia česko-slovenského štátu uplynie čoskoro 31 rokov. Odvtedy sme akoby oscilovali medzi vzájomným približovaním a vzďaľovaním. Dnes sa opäť vzďaľujeme. Alebo... Ako to vidia zainteresovaní z oboch strán?

„Hrdinu“ svojho rozprávania prirovnávam k potkaniarovi. Stará nemecká povesť z 13. storočia hovorí o mužovi, ktorý dokázal viesť fascinovaný dav rovno k vlastnej skaze. Dejiny sú pretkané rôznymi verziami potkaniarov. Aj slovenské. A tie po novembri 1989 mali tiež svojho prvého potkaniara.

Takto sa vyjadril na margo zatvorených kín, divadiel a galérií náš hlavný hygienik Ján Mikas: „Viera je ústavné právo každého z nás, nedával by som ju na rovnakú úroveň ako zábavu.“