Prísľubom neobmedzených nákupov vládnych dlhopisov od členských štátov eurozóny sa Európskej centrálnej banke podarilo upokojiť trhy. Držiteľov dlhopisov totiž ubezpečila, že bremeno splátok v prípade nutnosti ponesú daňoví poplatníci a penzisti v doposiaľ zdravých ekonomikách eurozóny.

Som ročník 1945. V škole sme sa dozvedali, ako stachanovci lámu rekordy v baniach a pri sústruhoch, najviac mlieka dávali sovietske kravy (tá najvýkonnejšia sa volala Poslušnica I.), Mičurin vypestoval obrovské kadečo, politickú ekonómiu sme sa učili z Nikitina (žiadne zbytočné teórie, iba definície), namiesto filozofie sme mali marxizmus-leninizmus. Najlepší ekonóm bol Nikitin, najlepší biológ Mičurin, najlepší psychológ Pavlov, a tak ďalej.

Krach všetkých troch islandských bánk v jeseni 2008 sa stal jedným z prvých míľnikov svetovej ekonomickej krízy. Ako sa darí ostrovnej krajine o 5 rokov neskôr?

Bol to tento rok čudný Deň boja za slobodu a demokraciu. Prezidenta republiky, predsedu NR SR a predsedu vlády, ktorí ho mali úradnej z moci oslavovať, nebolo, hoci ináč oslavujú radi a kladú vence všade, kde sa dá. Ľudia, ktorí mali s Novembrom 1989 niečo spoločné, dumali v teplých sálach. Na Námestí SNP nás bolo zo štyridsať, povedali sme si, aká je sloboda nesamozrejmá, a najviac vtedy, keď o ňu nikto nestojí, lebo, ako hovorí Edmund Burke, zlo môže vyhrať len vtedy, keď sa dobro proti nemu nepostaví.

S vedomím všetkých rizík škatuľkovania musím hneď na začiatku uviesť, že sa považujem za ekonomického liberála, takže tento môj príspevok by pokojne mohol mať aj názov "V čom sme sa mýlili?"

O nedávno objavenom Higgsovom bozóne sa niekedy hovorí, že krátko po big-bangu dal hmotnosti všetkým časticiam, ktoré (odvtedy) hmotnosti majú. Ak by to bolo naozaj tak, možno by si aj zaslúžil to nešťastné označenie „božská častica“.

Ako by mal vlastne vyzerať dobrý prezident? Po skúsenostiach s Ivanom Gašparovičom, ale aj so započatou tradíciou priamo i nepriamo zvolených slovenských prezidentov, sa zdá, že najskôr treba obhájiť samotnú otázku.

Ivan Gašparovič sa mohol zapísať do pamäti ako dosiaľ najnevýraznejší slovenský prezident. Napokon sa stal karikatúrou toho najhoršieho, čo sa v slovenskej politike nachádza – je to síce v jeho kariére prekvapivý, no plne zaslúžený zvrat.

Ivan Trimaj, ctený ústavný právnik, mi vo štvrtok v Lampe povedal, že základným obsahom štátu je spravodlivosť. Odvtedy o tom premýšľam. Lebo ak má pravdu, nemáme tu štát, ale ešte iba územie.

Keď sa povie „desiatok“, našincovi zíde na um daň, ktorú museli poddaní odvádzať cirkvi počas feudalizmu. No práve s touto tradíciou súvisí vnútorný záväzok ľudí, pravidelne a dobrovoľne prispievať na cirkevnú i svetskú dobročinnosť.