The Prodigy: Experience (1992, XL Recordings)

Ponáram sa do Života bez konca Františka Švantnera, jedného z najväčších románov slovenskej literatúry dvadsiateho storočia. Napĺňa ma úžasom, ako hlboko dovidel Švantner po kataklizme druhej svetovej vojny do ľudskej existencie. Do toho, čo sformuloval po päťdesiatich rokoch Hans Ulrich Gumbrecht ako „existencálnu intenzitu životných okamihov“. Paulínka, hlavná postava románu, je v nekonečnom toku života z globálneho hľadiska smietkou, nepatrným človekom. A predsa je práve ona stredom a stredobodom Švantnerovho vesmíru.

Zákon o narovnání mezi státem a církvemi má ještě daleko do účinnosti, ale jeho schválení proti vůli silné většiny veřejnosti je osudovým krokem.

Diskusia o úlohe bánk v prebiehajúcej európskej dlhovej kríze je taká emotívna ako kríza samotná. S mnohými faktmi sa však narába veľmi voľne a niekedy dokonca v opačnom význame, než čomu zodpovedá skutočnosť.

keď sme sa prvýkrát stretli, a ja som Vás pozval do Lampy, prišli ste mi ako normálny človek. Žiadna póza, žiadny odstup daný funkciou. Dnes, keď Vás chcú odvolať, vidím, že práve toto je Váš problém.

O budúcom americkom prezidentovi rozhodne ekonomika. Pre Baracka Obamu to nie je dobrá správa, pretože americké (a ani európske) dáta nie sú veľmi dobré. Prevaha ekonomických tém však zakrýva iné veľké témy, hodné diskusie. Na konci éry prezidenta Georgea W. Busha, krátko predtým, ako začali padať banky, bola najväčšou témou americká bezpečnosť a správna reakcia na fenomén terorizmu. Po štyroch rokoch sú tieto otázky ešte zaujímavejšie ako predtým, a jedným z dôvodov je rozdiel medzi tým, ako Barack Obama vystupoval ako kandidát a ako sa voči tejto otázke postavil už ako prezident.

Naši južní susedia sa nedávno rozhodli nasledovať príklad USA a niektorých severských štátov v podobe zavedenia tzv. hamburgerovej dane. O tejto téme sa už začalo debatovať aj na Slovensku.

Počúvam, ako veľmi sa hnevá opozícia a ako hlasno kričia jej priaznivci, že návrhy Smeru na zvyšovanie daní a odvodov sú katastrofálne. No veď áno, ale prečo asi tak prišli?

Všetko sa začalo v roku 1984, keď Francúz Patrick Bauer zanechal svoju kariéru koncertného promotéra a vyrazil na 200-míľovú púť alžírskou Saharou, nesúc si všetko na prežitie v batohu na chrbte. Počas dlhých kilometrov pod spaľujúcim slnkom mu skrsla v hlave idea vytvoriť na podobnom základe preteky.

Tí, ktorí si na základe niekoľkých úspešných dlhopisových aukcií na začiatku tohto roku mysleli, že dlhová kríza v eurozóne sa vyriešila – aj vďaka dočasnému a trvalému eurovalu – sú na omyle. Úspech týchto aukcií bol do značnej miery výsledkom účasti Európskej centrálnej banky, ktorá však pre svoju angažovanosť čelí rastúcej kritike.