Je možno paradoxné, že cisár František Jozef I. nie je pre dnešné generácie atraktívny ani tak svojím vládnutím, vojenským velením či politickými rozhodnutiami, ako skôr svojím manželstvom.

Inak ako v maršalskej uniforme sa František Jozef I. na verejnosti ani neukazoval a sám seba vyhlasoval za „vojenského cisára“. Bola to póza slabnúceho monarchu, alebo vyjadrenie vlastnej oddanosti vojenskému životu?

Zo školských lavíc sme sa s Františkom Jozefom I. stretli najmä ako s panovníkom, ktorý Slovákov sklamal, ba dokonca zradil. A to dokonca nie raz, ale veľakrát. Napriek tomu sa cisár na slovenskom území tešil veľkej úcte.

Bol najdlhšie vládnucim panovníkom v našich dejinách. Dnes ubehlo sto rokov od jeho úmrtia. Mali by si Slováci pri tejto príležitosti pripomenúť rakúskeho cisára a uhorského kráľa Františka Jozefa I.? A ako na neho vlastne spomínať?

Pred 25 rokmi, 13. februára 1992, sa Slovensko a Česko slávnostne napojili na svetový internet. Z čisto technologickej záležitosti sa však rýchlo stal predmet politického záujmu. Miestami to bol až triler.

Hugo Ball v knihe Útěk z doby popisuje bezvýchodiskovosť života v Európe v roku 1913. Spomína pritom Walthera Rathenaua a jeho Kritiku doby: „Hospodárske a politické návrhy, ako ich vo svojej knihe rozvíja, nič nenapravia.

V probléme cien energií, ktoré Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) najskôr dopustil a potom po tlaku premiéra zase „naprával“, sa kumuluje viacero negatívnych dôsledkov vlád pod vedením Smeru.

Keď sa rodila koalícia zložená zo Smeru, SNS a Mostu-Híd (Sieť nespomínam), niektorí účastníci tohto vyjednávania sa pokúšali zdôvodniť, prečo strčili hlavu do smeráckeho chomúta.

V roku 1945 bolo Rakúsko oslobodené sovietskou armádou a Spojencami. Následne došlo k okupačnej správe krajiny štyrmi veľmocami: USA, Spojeným kráľovstvom, Francúzskom a ZSSR. 

V době, kdy se tradiční pravici nedaří, uspěl v českých senátních volbách konzervativní hrabě Černín. Plným jménem Tomáš Zachariáš Josef Maria Děpolt Rudolf Kazimír Hostislav Czernin.