Novou favoritkou na post predsedu Najvyššieho súdu sa stala Jana Bajánková. Očakávania, že tento žolík ministra Boreca, vytiahnutý na poslednú chvíľu, bude zárukou dostatočných zmien v justícii, sú však skôr ilúziou.

Všade okolo mňa vládla nervozita. Slnko už takmer zapadlo, ale to stále nestačilo. Hladní Malajzijčania celý deň nejedli, bol totiž ramadán. Čakali, kým odbije hodina H a oni sa budú môcť pustiť do jedlom preplnených tanierov, čo stáli na reštauračnom stole pred nimi. Zahalené mamičky deťom krájali mäsko a deti sa mračili na roztápajúce sa zmrzliny v pohároch.

V našej krajine ešte stále nie je politická korektnosť veľmi kontrolovaná a razantnosť prejavu sa automaticky neberie ako „jazyk nenávisti“. Spisovateľovi alebo novinárovi to dáva oveľa širší priestor na voľbu jazykových prostriedkov. Viem, že pustiť si jazyk na špacír je zlé, ale niekedy sa nemôžem zdržať.

Procházkova budúcnosť Takmer okamžite po oznámení výsledkov prvého kola prezidentských volieb sa stala témou politická budúcnosť Radoslava Procházku, ktorý skončil tretí s veľmi slušnou podporou 400-tisíc hlasov. Denník Sme len pár dní po prvom kole volieb zverejnil informácie, že Procházka oslovil niekoľko starostov a primátorov, ktorí kandidovali ako nezávislí, názorovo však majú blízko k pravici.

V roku 2009 tvrdili, že majú v rukách nový album. Prešlo päť rokov a stále nič. Írska skupina U2 sa trápi a jej fanúšikom po rokoch márneho čakania vytiekli nervy. Čo sa s touto štvoricou deje?  

Najprv, aby bolo jasné, o čom nehovorím: nehovorím o nedemokratických režimoch, kde sú ľudia akurát rukojemníkmi moci. Nehovorím ani o zločincoch a zločineckých klanoch, ktoré tak rady využívajú výhody demokracie. A nehovorím ani o korupcii, ktorá sa stala súčasťou našej každodennosti. Napríklad taký remeselník, ktorý mi príde opraviť záchod. Po dobre vykonanej práci si pri káve ponadávame na skorumpovaných politikov, a potom sa ma opýta, či mu zaplatím v hotovosti a bez faktúry, aby som ušetril na DPH. A už v tom ideme obaja.

Radosť sa prechádzať v týchto dňoch po jarných trhoch. Odvšadiaľ na nás vyskakujú všakovaké hlavy rôznych druhov. Jedna kučeravá, druhá pripľasnutá, tretia na zeleného pankera. Až má človek z toľkých čudesných hláv v hlave šalát.

Osemdesiaty šiesty ročník Oscarov, povinné korzovanie po červenom koberci, fakt veľká sála plná fakt slávnych hercov, režisérov, scenáristov, kameramanov, a tak ďalej. Vyhrali filmy a tvorcovia, čo mali vyhrať, a iní zase nevyhrali a bolo to presne také, ako to má byť. Aj politicky korektné na správnych miestach, aj odvážne, aj patetické, aj prekvapivé z oboch strán, aj milo, aj nemilo, jednoducho Oscary, najdôležitejšie, najrešpektovanejšie filmové ceny. Neprajníci by mohli na Hollywood, samozrejme, brýzgať, aj keď cenu za najlepší cudzojazyčný film si odniesol Paolo Sorrentino za Veľkú nádheru, film asi s najvýstižnejším názvom za posledných dvadsať rokov, ale to už akosi patrí k Oscarovému folklóru. Kto chce psa, palicu si nájde.

Posledné dva týždne pripomínajú foyery slovenských multiplexov kiná počas Letného filmového festivalu pracujúcich v rokov osemdesiatych. Plné kino, ľudia, čo neboli v kine dvadsať rokov, sa čudujú sa novým pomerom, dráždia ich predražené pukance, príliš hlasný zvuk v sále, trailery na samé americké braky. Veru, takú inváziu slovenské kiná nezažili, odkedy do nich na púť vyrazili zástupy veriacich pozrieť sa, ako Mel Gibson umučí Jamesa Caviezela predstierajúceho, že je Kristus.

Kryptozoológia je pseudovedecká disciplína, ktorá by sa rada stala oficiálnou odnožou zoológie. Kryptozoológ však nie je väčšinou nič viac, ako dobrodruh a po uznaní túžiaci jedinec, ktorému pripadá klasická zoológia jednoducho nudná.